SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri studni


Hoj, dievča krásne, pozhovej
a daj mi vody ľadovej
čos’ do krčiažka načrela.
Žiar slnka páli velice,
znoj vystúpil mi na líce,
hľa idem z lúk mdlý docela.

„Skoč, ale chytro, šuhaju,
bo naši k stolu sadajú,
by skôr zas išli do poľa.“
Ó, jak si dobrá, podrž džbán.
„Pi, lebo veľmi náhlo mám,
hneď dakto na mňa zavolá.“

A kedy kosiť pôjdete,
veď tráva už je v odkvete,
však potom aj mňa pozveš snáď?
„Pi, pusť mi ruku, ale hneď,
čo povedal by mrcha svet,
keď uzrel by nás takto stáť?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
7. VI. 1900