ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Choď svetom, kde ťa oči ponesú,
či nájdeš dievča rovné Slovenke?
Jak pravá perla žiari z nánesu;
pri nej sú cudzie panny nepekné.

Ten krotký zrak, tá mäkkosť povahy,
tá rumeň líc, tá pružnosť svalov
ti v srdci vzbudí pocit preblahý,
i keby bol si skalou.
Len Tatry rodia také dievčatá
v údolí tmavom, v tichom závetrí,
kde včielkam kvitne lipa košatá,
kde od nemravu skryt ich ušetrí.
Tie vedia ľúbať, ľúbiť vášnive,
opojiť dušu lásky nehou.
Ty žiješ ako motýľ na nive,
črieš život z blaha brehov.

A kde je vernosť nepremožená,
jak Slovenka je verná milému?
Nech hoc kráľ po nej vystrie ramená,
jak ľúta saňa v tvár sa vrhne mu.
Len manželovi ona prekvitá,
len dietky láska v rajskom lone;
s ňou život plynie sťa jar večitá,
i keď vše víchor stonie.

24. VI. 1910