SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zamĺkol slávik…


Zamĺkol slávik v zvädlom krúži,
už snáď aj letel k leta krajom,
ale mne srdce ešte túži,
ešte vždy túži za šuhajom.

Obledol ruží zorový nach,
ba už i lupne opadali,
ach, i mne ruže blednú v lícach
a tiež mi spršia, tiež pomaly.

Rada by dala srdce moje,
rada by dala šuhajovi,
a predsa toto nemožno je,
keď ma on o to neosloví.

11. XII. 1891