SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vesna


Ó, spievaj, spievaj o ľúbosti,
čo niekdy nás tak blažila.
Preč s ťažkou mysľou, tej sa sprosti,
bo zhubná je jej presila.
Hľa, ja hmlou bielou odená
si letím kvietím úbočí
a k tebe spínam ramená,
čo žiaľ ťa kvári, nivočí.

Som pobozkala Kriváň sivý,
hľaď, jak sa zardel milostne,
ach, moja láska všetko živí,
tá sype ruže na ostne.
Preč, myseľ chorá, preč sa ta!
Ó, spievaj, spievaj, šuhaju,
čuj, šveholia si vtáčatá,
tie vždy sa tešia, úfajú.

2. VIII. 1898