SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlásnik


Či mesiac pláva oblohou
a hviezdy vľúdno blyštia sa,
a či hrom zemou úbohou
jak osikou tak otriasa;
či dážď sa leje jak z krhly
a po kolená hrúži bot,
či mrazom cesty otvrdli,
či kvet zaváňa do samôt,
ja dedinou sa poberám,
na trúbu trúbim trúchlivo
a kážem, idúc mimo brán,
opatriť oheň bedlivo.

Na trúbu trúbim trúchlivo,
až pes zabreše spoza vrát,
slávička zbrnie tetivo
a preľúbezne začne hrať.
Čuť vráta, dvere zavrznúť,
milenci mihnú ako tieň.
Čuť padať bozky, dychčať hruď,
hlas tlmený, sto nežných mien.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ja dedinou sa poberám,
na trúbu trúbim trúchlivo,
a kážem, idúc mimo brán,
opatriť oheň bedlivo.

19. VI. 1913