Tichomír Milkin: Zakázané sny (16.) - elektronická knižnica

16.

Ako v zime slnca lúče
tak sa z teba láska skvie,
nehreje tá, oj, nie rúče,
radšej chystá nešťastie.

Čo som išiel na úslnie,
na studený slnca jas,
teraz srdce hlúposť klnie
a šlo by naň iste zas.

Kde je tvojho srdca vrelosť,
kde je cit ten bohatý,
nedus v srdci jeho smelosť,
zahoď umu opraty!