SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z cesty


V mesiaca čarodejnom polsvite
jesennej do hmly ľahko zavité
miznete, kraje neznáme,
na stroji pohodlne ťahanom
z tlám oheň dýchajúcim šarkanom,
jak vietor chytro beháme!

Čo mňa po krásach umu prírody,
keď v mojom srdci láska vývodí
v čarovnom kruhu kráskinom!
Jak čajku riava jazier potriasa,
tak krásna hlávka práve hunčká sa
mne v ňadier mori vášnivom!

Čo vraví láskou zmäklé slovo mne!
Sen krásny zrádzaš, kráska úzkostne,
jak si ma pobozkala, vraj:
„Ó, keby sa to stalo dakedy“,
ja vzdychám, patriac na tie jahody,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
z ktorých sa skveje slastný raj!

A žhavé pery v slasti zrástli nám,
vášnivo tvoj driek štíhly objímam,
kým ty sa tisneš ku mne zas — — —
ó, kam sa stratil krásny časov cit,
či on sa musel v ňadrách zatratiť,
keď závoj tmy sňal slnca jas?!

12. XI. 1890