SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Som nečakal ťa…


Som nečakal ťa, došla si
sťa sen na viečka ustaté.
Sen, láska — sú dva obrazy,
lež jedno vari v podstate.

Pripeká ešte slnca lúč,
lež stromom list už ožlká!
Žiar lásky vniká do náruč,
lež kde sú slasti jablká?!

Má život slastných, krásnych chvíľ.
A keď aj málo — predsa má!
A kvôli týmto ty si žil
i v dobe bôľu, strádania.

30. IX. 1917