SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z diaľky


Tak vrúcne myslievam
vždy, dievča, o tebe,
že mysliac, srdiečko
vše vo mne zaklepe.

Ja myslím na teba,
ó, krásne stvorenie,
kto tuná starosti
z čela mi zaženie?

Kto vtlačí na ústa
bozk vrelý, ohnivý,
kto lásky výjavom
ma tuná obživí?

Jak tráva na skale,
keď páli slnca lúč,
tu vädnem zahnaný
preč tvojich od náruč.

Keď o mne počuješ,
že som už zomretý,
ó, otvor náručie,
môj duch doň zaletí!

28. XII. 1885