SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čuj, slávik spieva…


Čuj, slávik spieva, vôňou dýcha ruža
a ľúbe piesne čuť je z vŕšku v diali…
snáď dievča krásne pre milého žiali,
veď v piesni tej sa čudno striasa duša.

Poď, dievča krásne, aj mňa sudba skúša,
ty so mnou môžeš kvíliť v trpkom žiali,
ach, veď nám srdcia rovné city jali,
nám srdcia zviera žiaľ jak tesná húžva.

I možno srdce k srdcu priľne tesne,
bo súcitiť zná s bôľom bôľna muka,
i struna znie, keď sestru udrie ruka.

Snáď dáky obrat hrozná sudba vezme,
snáď svitne slnko šťastia v krásnej vesne:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
ó, poď sem, dievča, všetko k láske núka!

18. VI. 1901