SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Emine


Keď preč tiahli lastovičky
a keď zšušťal v hájoch list,
tys’ mi riekla pomaličky:
„Musím ja už ta preč ísť.“
Ach, nechoď preč, len pri mne buď,
najlepšie miesto ti je moja hruď.

Von je zima, vietor zdýme,
z neba padá dážď a ľad,
a ty preč chceš v ťažkom stíne
do diaľky sa ponáhľať?
Kdeže nájdeš teplé hniezdo
tak jak v mojom náručí?
že je svet zlý, moja hviezdo,
to ťa iste naučí.

Zlý je ten svet, ty si čnostná,
neskúsená ešte v ňom,
ak ťa zšliapne noha zlostná
jak kvet v poli voňavom?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ach, nechoď preč, ach, pri mne buď,
najlepšie miesto ti je moja hruď.

6. XI. 1894