SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spŕchla ruža…


Spŕchla ruža, namiesto nej,
miesto ruže krásnej, vonnej,
šípka sa len červená.
Minula sa rozkoš moja
a včuľ z nej len šípy stoja —
a tá duša zranená.

Zas sa smeje sladké hrozno,
keď lúč svieti naň vše skvostno
medzi žltej révy list.
Zberajú sa pomaličky
spevní vtáci, lastovičky
do teplejšej zeme ísť.

Veď si ty to, deva mladá,
veď si ty to, ach, tak rada,
radšej nežli jara svit.
Hruď ti láska naplnila
a vždy rástla tá jej sila,
čím bol slabší slnca kmit.

Či to srdce roztúžené
teraz semka nedoženie,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
kde ja láskam teba v sne?
Otvor lono blahosklonne
a ma oblaž v slastnom lone,
až bych zvýskal radostne.

22. IX. 1891