SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo si mi, Bože…


Čo si mi, Bože, nedoprial blaha,
šťastnejších čo si nespravil nás dvoch;
zo srdca môjho plameň vždy šľahá
a mrie mi srdce túžob vo víchroch.

Musela ona zomrieť, a takto
telo to krásne musí hniť v zemi?
Dušu tú jemnú, lono to sladké
museli urvať z náručia ste mi?

Budúcnosť krásnu som si vystavil,
ozdobil skvosty všetkými mysle,
malas’ byť ako v plnom kvete byľ,
žiara, keď na ňu slnca zablysne.

2. XI. 1895