SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 10.

Elena sama.

ELENA (obzre sa, ide k písaciemu stolíku, vezme list znova do ruky a číta): Ja chcem i naďalej plniť oproti nej svoje sväté povinnosti, ku ktorým ma viaže mužská česť a prísaha… (V myšlienkach.) Prisahal teda jej i mne, prisahal nám obom. Áno, obom — falošne. (Opovržlive.) Krivoprísažník! (Hľadí do listu) Ľudka — to je iste Ľudmila. Pekné meno. Či azda zvučnosť mena, či krása tej, čo toto meno nosí, či bohatosť ducha, či dobrota jej srdca zaujala myseľ, dušu i srdce jeho natoľko, že sa jej korí, že chce jej zotrvať do smrti verným (významne) priateľom?! (Smutne.) Ach, iste prevyšuje telesnými vnadami i krásou ducha mňa úbohú, opustenú stvoru! (Klesne na stoličku, zakryje si oči ručníkom.)