Diabol v raji manželskom

Baruša. Predošlí.

BARUŠA (nesie celú hromadu škatúľ rozličnej veľkosti, košíky, so pár slnečníkov): Fi! Však sa človek narobí, ako blázon.

KAROLÍNA (Baruši): Tak, tak, Barka moja, sem to poskladaj (ukazuje miesto v úzadí) a sponáhľaj sa, ako najlepšie môžeš.

ELENA (odvráti sa, zakryje si oči): Ach, môj sen!

LAZAROVIČ (chodiac hore-dolu zamyslený, zalomí rukami a povážlive krúti hlavou).

BARUŠA: Fi! (Utiera si pot zásterou.) Tečie so mňa; ale nech. Rada to robím, aspoň sa už raz vysvobodím z tohoto pekla. (Odíde, ale sa hneď zas vráti s inou batožinou.)

LAZAROVIČ (k obecenstvu): V-v-v ktorom si ty iste s-s-sama lu-luciferom.

KAROLÍNA (ukladá prinesené veci): Tak. Však sa on začuduje, až nájde všetko prázdné.

BARUŠA (odloží novoprinesenú batožinu, položí na stôl malý lístok): Tu je akýsi list.

KAROLÍNA, LAZAROVIČ (razom v zadivení): List? List?

BARUŠA: Už ho dávno posol priniesol, ale pre samé starosti zabudla som ho odovzdať.

ELENA (radostne): To je od Miloša! (Baruši.) Vidíš, vidíš, aká si ty zábudlivá na starosť; to je strach s tebou!

BARUŠA (urazená): Na starosť! A čože, už niet starších ľudí odo mňa na svete? (Nahnevaná odíde pre batožinu.)

KAROLÍNA (hľadí na lístok): Ale čo píše, čože chce?

ELENA (číta hlasne): „Milá, drahá žienka moja, nečakaj ma s obedom, idem k chorému do Vranovej; to je päť hodín cesty. Srdečne ťa ľúba tvoj verný Miloš.“ (Zamyslí sa.)

KAROLÍNA: Falošník! Iste počul, že ho tu čaká milé prekvapenie. (Ukazuje v stranu, kde je Ľudmila.) Vymyslel si cestu do Vranovej. Ale nech. To ho ešte lepšie prekvapí, keď tu nájde pusto, prázdno.

BARUŠA (prinesie veľký cestovný kôš): No, to je i div, že človek tu i tu niečo zabudne! Hádam toho mám málo na hlave? Ba človek nech nemá pevného fundamentu, ani by to nevydržal. (Odíde.)

KAROLÍNA: No, no, už je dobre. Veď nebolo nič náhleho. Dones ešte panej plášť a klobúk, a potom zájdeš pre tie vozy.

BARUŠA (odchádzajúc): Narozkazuje toho, že by desiati mali čo robiť. Ale veď ma už nebude dlho preháňať. (Odíde.)

ELENA (hľadí na list a číta): „Srdečne ťa ľúba tvoj verný Miloš.“ Má to byť irónia, alebo ďalší klam?

BARUŠA (donesie plášť a klobúk): Tu je všetko. Aby som niečo nezabudla, aby nebolo zasa zle. (Odíde.)