Diabol v raji manželskom
Autor: Ferko Urbánek
Digitalizátori: Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Petra Pohrebovičová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný
Baruša. Predošlí.
BARUŠA (nesie celú hromadu škatúľ rozličnej veľkosti, košíky, so pár slnečníkov): Fi! Však sa človek narobí, ako blázon.
KAROLÍNA (Baruši): Tak, tak, Barka moja, sem to poskladaj (ukazuje miesto v úzadí) a sponáhľaj sa, ako najlepšie môžeš.
ELENA (odvráti sa, zakryje si oči): Ach, môj sen!
LAZAROVIČ (chodiac hore-dolu zamyslený, zalomí rukami a povážlive krúti hlavou).
BARUŠA: Fi! (Utiera si pot zásterou.) Tečie so mňa; ale nech. Rada to robím, aspoň sa už raz vysvobodím z tohoto pekla. (Odíde, ale sa hneď zas vráti s inou batožinou.)
LAZAROVIČ (k obecenstvu): V-v-v ktorom si ty iste s-s-sama lu-luciferom.
KAROLÍNA (ukladá prinesené veci): Tak. Však sa on začuduje, až nájde všetko prázdné.
BARUŠA (odloží novoprinesenú batožinu, položí na stôl malý lístok): Tu je akýsi list.
KAROLÍNA, LAZAROVIČ (razom v zadivení): List? List?
BARUŠA: Už ho dávno posol priniesol, ale pre samé starosti zabudla som ho odovzdať.
ELENA (radostne): To je od Miloša! (Baruši.) Vidíš, vidíš, aká si ty zábudlivá na starosť; to je strach s tebou!
BARUŠA (urazená): Na starosť! A čože, už niet starších ľudí odo mňa na svete? (Nahnevaná odíde pre batožinu.)
KAROLÍNA (hľadí na lístok): Ale čo píše, čože chce?
ELENA (číta hlasne): „Milá, drahá žienka moja, nečakaj ma s obedom, idem k chorému do Vranovej; to je päť hodín cesty. Srdečne ťa ľúba tvoj verný Miloš.“ (Zamyslí sa.)
KAROLÍNA: Falošník! Iste počul, že ho tu čaká milé prekvapenie. (Ukazuje v stranu, kde je Ľudmila.) Vymyslel si cestu do Vranovej. Ale nech. To ho ešte lepšie prekvapí, keď tu nájde pusto, prázdno.
BARUŠA (prinesie veľký cestovný kôš): No, to je i div, že človek tu i tu niečo zabudne! Hádam toho mám málo na hlave? Ba človek nech nemá pevného fundamentu, ani by to nevydržal. (Odíde.)
KAROLÍNA: No, no, už je dobre. Veď nebolo nič náhleho. Dones ešte panej plášť a klobúk, a potom zájdeš pre tie vozy.
BARUŠA (odchádzajúc): Narozkazuje toho, že by desiati mali čo robiť. Ale veď ma už nebude dlho preháňať. (Odíde.)
ELENA (hľadí na list a číta): „Srdečne ťa ľúba tvoj verný Miloš.“ Má to byť irónia, alebo ďalší klam?
BARUŠA (donesie plášť a klobúk): Tu je všetko. Aby som niečo nezabudla, aby nebolo zasa zle. (Odíde.)