Diabol v raji manželskom

Karolína, Lazarovič. Predošlé.

KAROLÍNA (krikľavo oblečená dáma, podľa starej módy; v jednej ruke slnečník, v druhej plnú vyšívanú kapsu): Čo je, pre Boha? Čože sa robí? (Zazre Elenu.) Ach, rany Kristove! (Hodí slnečník i kapsu na zem — tre Elenu.) Moje dieťa jediné!

BARUŠA (kričí): Umrela, pre neho umrela! Len pre neho! Škandál! Takáto hanba pre celú famíliu!

LAZAROVIČ (komický starec, s okuliarmi na nose, v jednej ruke má ručník, svrchník a paličku, v druhej nesie veľkú škatuľu. Behá okolo Eleny, zajachtávajúc sa): Ka-Ka-Ka — — Ka-Karolínka, vo-vo-vody — vody!

KAROLÍNA, BARUŠA: Vody — vody! (Behajú po izbe.)

KAROLÍNA: Tu je — tu je kolínska. (Zdvihne kapsu a vytiahne z nej fľaštičku, kropí Elenu a dá jej pod nos.) Elenka!

ELENA (preberá sa): Kde som? Bože! (Vystre ruky.) Mamička!

BARUŠA: Žije!

KAROLÍNA (objíme Elenu): Elenka, moja Elenka, veďže sa spamätaj!

ELENA (smutne): Mamička, ja umrem; ja som nešťastná!

KAROLÍNA: Neumreš, dievka moja, neumreš. Však ja urobím poriadok, a bude zas dobre — punktum!

BARUŠA (sopne ruky): Chvalabohu, zasa žije!

LAZAROVIČ (radostne): Ži-ži-žije, E-e-elenka žije! Ďa-ďa-ďakovať Pánu — Bohu!

KAROLÍNA (obzre sa): Vejár, daj vejár.

LAZAROVIČ: Ve-ve-vejár!

BARUŠA (volá): Vejár — chytro vejár! (Podá s toaletného stolíka Karolíne.)

KAROLÍNA (ovieva Elenu): Tak — Elenka — tak. Však ti to prejde! (Lazarovičovi, nevrlo.) Čo to vláčiš na tých rukách? Chodíš s tým ani večný Žid hore-dolu.

LAZAROVIČ (Karolíne): Ka-Ka-Ka-Karolínka —

KAROLÍNA (nahnevane): Ka-ka-ka! Nekakaka len to odlož niekam a pomôžeš mi ju von vyviesť, do záhrady, na čerstvé povetrie, a bude po paráde — punktum!

LAZAROVIČ (položí všetko na stolicu): U-u-už. (Vedú Elenu na ľavo von).

KAROLÍNA (odchádzajúc): Tak, dieťa moje, tak. Tam na čerstvom povetrí okreješ. (Baruši.) Baruša, sprav trochu limonády, alebo rozrieď malinovú šťavu s vodou, dones do záhrady, a bude po paráde — punktum! (Odíde s Elenou a Lazarovičom.)