SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 22.

Ľudmila. Predošlí.

ĽUDMILA (vstúpi a obzerá sa; zbadá Miloša a prizerá sa mu).

MILOŠ (hľadí v podivení na Ľudmilu).

ELENA (stane si tak, že by bola s jednej strany oproti Milošovi; s druhej strany je Ľudmila, Miloš v prostriedku; ostatní sú v úzadí a napnute hľadia na Miloša. Elena predstavuje Miloša): To je dr. Miloš Ivanov, (pichľave) váš starý známy z mladých čias, váš miláček, váš snúbenec a (s dôrazom) môj muž, ktorého ste hľadali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

ĽUDMILA (udivene): Tak? Neznám toho pána.

MILOŠ: Ani ja nepamätám, že by som kedy v živote bol mal šťastie.

KAROLÍNA (Elene): Vidíš, porozumeli si. Jedno mihnutie oka postačí takým ľuďom, aby sa dohodli.

ĽUDMILA (Elene): To je tedy váš pán manžel? Teší ma. (Podá mu ruku.) Ja som Ľudmila Sláviková, speváčka.

MILOŠ: Snúbenica môjho priateľa, doktora Ivana Plachého?

ĽUDMILA: Áno.

MILOŠ (prívetive podá ruku): Bude to radostné shliadanie!

ELENA (Ľudmile): Ale veď ste predsa hľadali doktora Ivanova, a to je môj muž.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

ĽUDMILA (Elene): To je, prosím, omyl — nedorozumenie. Ja som hľadala doktora Ivana Plachého, ktorý sa vraj tu, v tomto dome zdržuje.

MILOŠ: Áno, ale v hornom poschodí. Môj dobrý priateľ. Ráčte, prosím. (Usádza ju a díva sa na hodiny.) Čo chvíľa je tu. Mám ho predstaviť mojej žene.

ĽUDMILA (radostne): Doktor Ivan Plachý?

MILOŠ: Áno, on.