Diabol v raji manželskom

Karolína. Predošlá.

KAROLÍNA (volá vonku): Baruša!

BARUŠA (počúva): Už ma zas volajú. Akože! Ani čo by človek pre seba ani len toľko času nemohol mať, že by si list prečítal. (Číta ďalej.) Čo sa môjho zdravia týka, som, ďakovať Pánu Bohu, zdravý. Srdce moje horí láskou k tebe a ja dňom i nocou túžim po tebe, drahá Barka moja. (Utre si oči.) Ja to odrazu neprečítam; ja mám srdce mäkké.

KAROLÍNA (volá vonku hlasnejšie): Baruša, Baruša!

BARUŠA (ozve sa): Už, už! (Pre seba.) No, len si povolaj. (Číta ďalej.) Ja ťa chcem šťastnou spraviť, chcem ťa pojať za pravú a vernú (radostne) manželku, ak to má byť vôľa Božia. A preto sa netráp v službe — ty môžeš byť sama sebe paňou.

KAROLÍNA (vážne vstúpi): Baruša, tú limonádu! Čože si zabudla?

BARUŠA (schová list, preľaknutá): Ja — ja — (Stranou.) Od radosti som zabudla na limonádu. (Pre seba.) Čo jej poviem?

KAROLÍNA: No, čo „ja — ja“? Povedz radšej odrazu, že si zabudla, a je po paráde — punktum!

BARUŠA: Nie — nie; nemala som citrónu.

KAROLÍNA: Mohla si tedy malinovej šťavy doniesť.

BARUŠA: Tá — tá, tá nám veru zaplesnela.

KAROLÍNA: No, to je s vami dobre. Na šťastie, nie je viac treba. Pani je už celkom pri vláde… Aký to list čítaš?

BARUŠA (stranou): Ameň — tá má dobrý nos. (Karolíne, rozpačite.) List? Veru krásny list. (Vezme osudný list so stolíka, ktorý Elena odhodila.) Tu nech sa páči, takéto listy sa u nás čítavajú.

KAROLÍNA (vezme, číta šeptom): Aha, toto je teda ten list? Viem, už viem všetko. Úbohé moje dieťa, takto som si sa ťa zaopatrila! Pekne som ťa vydala! (Utiera si oči.)

BARUŠA: Veru, veru pekne. Škandál pre celú famíliu!

KAROLÍNA: No, ale počkaj! (Hrozí.) Počkaj, však mi ty prídeš pod mušku. Už sa ja dávno na teba chystám.

BARUŠA: Veď by i zaslúžil. Takýto posmech, takáto hanba pre celú famíliu! Zajtra bude celé mesto plné klebiet. Človek sa bude hanbiť na ulici ukázať.

KAROLÍNA: Veď ja tomu nájdem spôsob. Ja to uvediem do poriadku. Ty choď a sberaj jej prádlo, šaty, striebro, periny, zaobaľ to tak, ako sem prišlo. Nájdi vozy, jeden pre batožinu, druhý pre nás. Ja nenechám si dieťa trápiť a mučiť — jediné svoje dieťa; ja vezmem si ho domov, chúďa. A on nech si už potom iným koľko chce vypisuje, nech si ide k svojej (posmešne) Ľudke. Nedbám. Ja tak urobím, a bude po paráde, punktum!

BARUŠA (pre seba): Ameň, už je dobre! To som ja vedela. (Odíde.)