Dielo digitalizoval(i) Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Petra Pohrebovičová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 177 | čitateľov |
Elena. Predošlý.
ELENA (v elegantnej rannej toalete; v ľavej ruke nesie knihu a poľné kvety, pravou ošklbkáva po lístočku veľký hvezdák hovoriac pritom): Ľúbi ma z celej duše, celým srdcom, ako treba, dosť málo, len tak naoko — nič. (Opakuje.) Ľúbi ma z celej duše —
MILOŠ (ktorého ona nezbadala, vpadne jej do reči): A s celým srdcom, anjel môj zlatý! (S citom.) A celým srdcom. (Nežne ju objíma.)
ELENA (prekvapene): Ty si ešte doma? Nazdávala som sa, že už robíš návštevy.
MILOŠ: Nuž a či by som bol mohol odísť z domu, ani sa od teba neodoberúc? Práve som sa poberal za tebou do záhrady, aby som ti dal s Bohom. Ale ty si bola taká láskavá a prišla si mi v ústrety.
ELENA (vyčítave): S dôvernou otázkou, týkajúcou sa najsvätejšieho tajomstva.
MILOŠ: Na ktorú som ti cele úprimne odpovedal, ani nevediac, že otázka týka sa mňa.
ELENA: Nuž a či o tom pochybuješ?
MILOŠ: Pán Boh ma chráň, aby som kedysi o tomto mal pochybovať. Ja myslím, že láska budí lásku v bytnosti vrelomilovanej.
ELENA (s citom): Bože daj, že by tak bolo; ale (smutne) dnešný sen ma trápi. (Sadne si.)
MILOŠ (smeje sa): Ha-ha-ha, Elenka moja, hádam len neveríš na sny?
ELENA: Nie, ale tento sen nie je bez významu. Živosťou svojou vryl sa mi hlboko do duše, a znepokojuje ma tým viac, čím väčšmi o ňom premýšľam.
MILOŠ (prisadne k nej a nežne ju objíme jednou rukou, druhou vezme jej ruku): Nuž a či by si ma nezasvätila v tajomstvo toho desného sna?
ELENA: Prečo nie? Vďačne; aspoň sa mi uľaví, keď ma potešíš.
MILOŠ: Potecha je trpiacemu balzamom úľavy.
ELENA: Teda počuj. Snívalo sa mi nad samým ránom, že si ty nebol doma a ja som ťa v našej záhradke túžobne očakávala. Zrazu mi príde na um, že by som ťa mohla niečím prekvapiť. Nerozmýšľala som dlho ale, natrhajúc najkrajších ruží, uvila som z nich utešený veniec, ktorý mal byť symbolom našej vrelej lásky.
MILOŠ: Pekne, veľmi pekne, Elenka, od teba, že i vo sne zaoberáš sa mnou.
ELENA (pokračuje): Ja držím utešený veniec vo výške, kochajúc sa v jeho kráse a tešiac sa na milé prekvapenie, ktoré som ti mienila pripraviť. Usta moje jasaly radostne: Tak, tak musí večne prekvitať láska naša, večne, bez konca!
MILOŠ: A ja som ti tú radosť iste pokazil — čo?
ELENA: Ty nie, ale (rozpráva veľmi živo) v tom stane predo mňa neznáma dáma ako zloduch a démonskou silou vytrhne mi veniec lásky, roztrhne ho na poly a zlostne rozšliape. Ja som skríkla bôľne, ona s opovržlivým úsmevom mrštila mi smeti z neho do očú. Zatým som sa zobudila, ďakujúc Bohu, že to bol len sen. (Vstane.)
MILOŠ: Nič iné, len sen, a preto sa upokoj, duša moja. Keď sa spí, len sa sní. (Vstane.)
ELENA (krúti záporne hlavou): Ach, takého živého a takého krutého sna som ešte nikdy nemala — až dnes.
MILOŠ: Musela si, anjel môj, niečo rozčuľujúceho, strašného čítať pred spaním, a to pobúrilo natoľko tvoju obrazotvornosť, že duch tvoj neodpočinul si ani vo sne. Alebo si zle ležala, tak že pravidelný obeh krvi bol hatený. Ale preto buď veselá. Sen nemá v živote významu.
ELENA: Keby len nemal!
MILOŠ (pozre na hodinky): Odpusť, už je svrchovaný čas na návštevy. S Bohom ostaň (bozká jej ruku) a upokoj sa!
ELENA: S Bohom! Ale idem ťa kúsok odprevadiť.
MILOŠ: Nech sa ti páči. Pôjdeme záhradou. (Odíde vľavo.)
— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam