Matka

Predošlí, Zuza, Janko.

ZUZA: No, len poď!

JANKO (vojde nevoľne): Tetka, nemôžem pre pamiatku otcovu.

ZUZA: Nuž ale veď ti Boháč povedal, že vám daruje celú lúku!

BOHÁČ (vytiahne hárky): Ani nepoviem, kedy bola mojou. Tu máš písma od nej. (Podáva ruku.) Uznám, že sme ju nespravodlive užívali. Dám ti náhradu za úžitok, že ti dlaň oťaží. (Vyťahuje tobolku.)

JANKO: Nekupujte moje svedomie, môj sľub otcovi nebohému daný. Nezruším ho, veď by ma boh potrestal a nepožehnal vaše peniaze, dary. Čo nemôže byť, nemôže. (K Zuze.) Veď ja, tetka, nechcem vám šťastie pokaziť. Odstúpim ja. (Odchádza.)

ANIČKA (vyrúti sa): Tak si falošník, klamár, nehoden mojich vzdychov a sĺz.

JANKO: Anička, neubližuj. Rád ťa vidím, ako vlastný život, ale nemôžem si ťa vziať. Zbohom! (Odíde.)

ANIČKA (zopne ruky): Sváko Boháč, takto vás už prosím, zhliadnite na náš mladý život, neberte nám ho…

BOHÁČ: Neberiem, len svoj hľadám. (Prudko odíde.)