E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Matka

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 299 čitateľov

Výstup 14.

Zuza, Boháč.

ZUZA: Vráť sa, Ďurko, ja som sa rozhodla: nevydám sa nikdy viac.

BOHÁČ: Zuzka, neklam seba, nepočúvaj na zaťa a svet. Zabudnúť na našu lásku si ty nemohla za hodinku. A keď aj, pozri, títo svedkovia ťa upamätujú na tie tance, spevy, zábavy. Toť si ich poznala po osemnástich rokoch, a odpoludnia ich už nepoznávaš?

ZUZA: Nepoznávam, lebo musím pamätať na dieťa, a nemôžem ho zaprieť, keď od toho by malo jej šťastie závisieť. Choď domov, hľadaj si šťastie inde a obchádzaj môj dom.

BOHÁČ: Obchádzal, obchádzal som ťa celé roky, a predsa som sa musel k tebe zatárať.

ZUZA: Už sme starší ako mladší, čože ťa má ťahať ko mne?

BOHÁČ: Dobre ty vieš, čo ma ťahá dnes-zajtra, dvadsať rokov. To je nie pena na vode, vieš sama.

ZUZA: Pamätaj, že som ja i matka, nielen žena. Čože máš z tej ruky, keď ti srdce nemôžem dať.

BOHÁČ: Len chci, deti sa zmieria. Dáme im, čo budú žiadať, i si nás zamilujú.

ZUZA: Janko nikdy. Na to musia vraj veky prísť… A tak nemôžem, nesmiem, zákon bráni. Som matka! Akože ťa budem rada vidieť, keď ťa moje dieťa nebude? Rada ťa vidím, poviem ti naposledy ešte, no nemôžem ťa tak pochabe ako kedysi, keď nám nikto nestál v ceste.

BOHÁČ: Ožijú spomienky, ešte raz budeme mladí.

ZUZA: Nikdy viac. Hej, keby sa to bolo mohlo stať, bola by ti bývala dobrou gazdinou; ale keď nie, prosím ťa: kvôli môjmu dieťaťu zabudni, nespomeň nikdy pred nikým dnešné moje poklesky. Buď statočný, ako si bol dosiaľ. Zachovaj priateľstvo tak ako za tie roky; veď ktože vie, čo je v našich knihách života napísané…

BOHÁČ: Nič dobrého.

ZUZA: Nie sme prví v tom. Musíme si i to prečítať.

BOHÁČ: A keď v tom čítaní zostarneme?

ZUZA: Iste zmúdrieme a povieme si, že dobre tak bolo.

BOHÁČ: Ak si ani to nebudeme stačiť povedať?

ZUZA: Tým lepšie. My to už skorej unesieme ako deti. Ono je mladé, utrápilo by sa. Do smrti by mi vyhadzovalo na oči, ak by sa nevydalo, alebo zle, chráňbože! Pomysli si, že to bolo posledné svetlo našej iskry v popole. Rozhrabali sme, zasvietila a — zhasla.

BOHÁČ: Vo mne nezhasla. (Blíži sa k nej.)

ZUZA (odstupuje): Udus nasilu ako ja. Veď ja-ja… (Plače.) Keď si tak rozvažujem, ja ťa už skutočne nerada. To bolo — ako keď chlp slamy zažneš. Fúkne vietor, a tam je… Mýlila som sa, nerozvažite konala, keď som sa ti sľúbila. Odpusť, že som ťa zavádzala. Odpusť a zabudni.

BOHÁČ: Nemôžem, neviem.

ZUZA: Buď mužom aspoň, ako som ja matkou. Pamiatky zahoď, sem daj, spálime to a prsteň potlčieme, lebo ma ešte i tým strašiť budeš, a svet povie, že som ti ich teraz dala.

BOHÁČ: Nedám. S nimi ďalej chcem túžiť túžbu teraz nesplnenú. Tie, ako dosiaľ, verne opatrím. Keď budem umierať, vrátim ti ich; ak ty prv, donesiem ich za tebou… (V reči trocha poodstúpil stranou, aby zakryl slzy.)

ZUZA: Tak odstúp, už ide moje dieťa! (Ide Aničke s otvoreným náručím naproti.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.