Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 299 | čitateľov |
ZUZA (znovu počína byť nepokojnou, upravuje po izbe, i na sebe): Spieva, skoro by i mňa do vôle doniesol. Tanec: všetko sa mu raduje, a ja ani ta nemám ísť. Zas mi ho, Boháča, predhodia. „Im, vraj, má kto rozkázať…“ (Po prestávke.) Ba ktorú by mi?… (Počne nôtiť): „Ej, viem ja hrušky rané…“ (Druhý verš hlasno, zvlášť slová: „vdovicu mi núkajú…“) A či sa mu ja ponúkam? Nikto mi to nedokáže. A muža som pochovala, oplakala, do roka pokoru vydržala za ním — som slobodná: urobím si, ako chcem. (Spieva.) „Nik mi nerozkáže, ani nezakáže šuhajka milovať, keď sa mi sám káže.“ A neschádzam sa potajomne s ním. Dva razy bol u nás, díval sa celý svet! Nech! Že už vraj dievča mám na vydaj, a ešte sa ja pochabím. Či ja zato môžem, že dievča rastie ako konopa, a nemá len šestnásť rokov? Keby malo len dva-tri roky menej, či by som sa vysmiala svetu! Ale i takto — nevídali! Čože by sa nemohla mať s dcérou razom vydávať? Ja nie som ešte do hrobu zakopať, hoci mám tridsaťštyri roky. A nezažila som nijakej radosti za mladi, azda sa mi šťastie na starosť zasmeje.
— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam