ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Matka

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Matka

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

285

čitateľov

Výstup 1.

Zuza, Anička.

ZUZA (pekne, sviatočne a vkusne oblečená. Nepoznať na nej tridsaťštyri roky. Obedovali; zberá zo stola. Čím ďalej, tým viacej je vzrušená a preto chytá to i to: všetko po izbe znovu ukladá, prestiera krajší obrus, a potom na sebe upravuje šaty, čepiec. Na stole je v hrnčeku namočená voňačka, ktorá Zuzu mýli, nemôže jej miesta nájsť): Toto musí tu byť, ešte keď i jeme! Aby mi vždy bolo pred očima, že už mám dcéru na vydaj. (Položí ju naprostred stola.)

ANIČKA (s pesničkou: „Takú som si…“ pribehne): Takto som sa pristrojila. (Zvrtne sa.) Čo poviete, mamka? (Priblíži sa, vezme jej tvár do rúk a bozkáva.)

ZUZA (káravo, srdečne): Hádam i nemusela byť hodvábna šatôčka na hrdlo…

ANIČKA: Veď mi už veľa nekúpite, keď sa budem vydávať.

ZUZA: Vydávať… Ty by si ešte mala ísť deti varovať.

ANIČKA: Však budem… (Zapchá si ústa.)

ZUZA: Ale do služby.

ANIČKA: Do Koreňov pôjdem i dnes, len mi háby poviažte…

ZUZA (pochybne): Je ti už čas!

ANIČKA: A či nie? (Vzdychne.) Veru je! Na sedemnásty rok! Bože, vy ste už boli vydatá!

ZUZA: Keby som nebola bývala.

ANIČKA: To každý tak, keď skúsil, a len predsa sa nám žiada pod čepiec… Ale kde je Jano? Sľúbi sa, ani som sa nenajedla preň, a teraz nejde!

ZUZA: Nuž nechcel prísť nám lyžičky čítať.

ANIČKA: A mohol! Bola by som i jeho nakŕmila. (Spieva: „Janíčko, biela hus…“)

ZUZA: Nože, nože, netáraj, a nie tak pochabe, dievča. Keď sa chceš vydávať, musíš trocha i rozumu nadobývať, nielen tak do vetra…

ANIČKA: Ale, mama! Veď už všetko viem, čo neveste treba. (Ráta na prstoch.) Variť viem, zvárať viem, dojiť viem, ušijem, čokoľvek mi pristrihnete, chleba napiecť…

ZUZA: Neviem.

ANIČKA: I vám sa koľko ráz nevydaril. (S narážkou.) A keby ste sa ešte raz vydali, možno, že by ste ho aspoň presolili.

ZUZA: Dievča, už zase začínaš…

ANIČKA: Ja len… Však nepôjdete za toho Ďura Boháča?

ZUZA: Nože ma nezlosti, dievča.

ANIČKA: Však sa už nevydáte, mamka? Budete nám starou mamou.

ZUZA: Ani by mi to ešte nepristalo!

ANIČKA: Ide Jano. Ja sa schovám, a vy povedzte, že som už šla i bez neho.

ZUZA: Ja nič nepoviem, (Chladne.) Len už ta choďte.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »