E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Matka

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 299 čitateľov

Výstup 12.

Zuza, Anička.

ANIČKA (kľakne): Mamička moja, odstúpte vy, keď Boháč nechcú!

ZUZA: No, len sa nekolenkuj. Nuž veď sa ti ja odstúpim a i odstúpiť chcem zo všetkého: z domu, z poľa, zo všetkého. Bude sa to zdať tak, ako že idem do služby, do služby do Boháčov, ako za gazdinú.

ANIČKA: No veď preto. Vaša dôvera v neho je veľká, väčšia, ako vo vlastnom dieťati.

ZUZA: To je inšie, i toto je inšie. Ako som si myslela, že mi všetci traja budete v srdci a pomaly nezostane mi nik.

ANIČKA: Aké vy máte veľké srdce. Do môjho sa sotva Janko vmestí…

ZUZA: Tak mňa si už vyhodila, vytrela. Pekná dcéra.

ANIČKA (bozká ju): Nie, i vy ste v ňom.

ZUZA: Keby som bola, nezachodila by si tak so mnou. Pozri, mne sa už len teraz šťastie usmieva, raz, posledný v živote, a tebe sa ešte sto ráz môže. Si mladá, chvalabohu, podarená, nájdu ťa i okrem Janka.

ANIČKA (spurne): Ja nepôjdem za iného!

ZUZA: Za koho chcem, za toho pôjdeš! I mňa tak vydali.

ANIČKA: A aký ste mali život? Či ste sa sto ráz nevyplakali, neprevzdychali ho? Taký by ste mi dožičili?

ZUZA: Veru som ho mala trpký…

ANIČKA: Mama moja, vy ma, vidím ja dobre, od istého času, ako Boháč k nám vkročil, už nie tak radi vidíte ako kedysi. Nikdy sa nepoihráte, nezasmejete sa mi, chladnete. Nikdy ma neprihladíte, nikdy nepolaskate, ako kým ňanka žili a my sme sa spolu tešili, či keď bolo zle, či keď boli chorý a umreli… Nepoviete viac: „Poď sem, ty moja náhrada za celý môj život…“

ZUZA: Teraz si už veľká, nemôžem sa s tebou maznať ako s dieťaťom kedysi.

ANIČKA: A čím som väčšia, tým som menšia vo vašom srdci, lebo ma vytískajú cudzí…

ZUZA: Väčšia polovička vždy bude tvoja s Jankom. Ale ak vy radi svoju mamičku, dožičte aspoň kútik tomu, komu ona chce…

ANIČKA: Keby ste len nie Boháčovi! A keby sa neboli zbehli tak veci medzi ním a Jankom. Mamička moja, nikdy ani v mysli som sa proti vám neprehrešila, a predsa sa vás počínam báť; bojím sa, že vás stratím, že mi už nikdy nebudete dobrou mamičkou, ak sa za Boháča vydáte. Tak mi to šeptá, tak to cítim v duši…

ZUZA: Nepochybuj…

ANIČKA: Ba, mamička, vy mňa už nie tak radi. Už mi nikdy nejakú pesničku, rozprávku nepoviete…

ZUZA: Veď už vieš všetky…

ANIČKA: Ale príklad ste mi tiež vše rozložili…

ZUZA: Teraz sa už vlastnými očima uč pozerať…

ANIČKA: Aj (so zúfalým plačom), ba by sa mi radšej nikdy neboli otvorili oči, aby som nevidela takto svoje šťastie ulietať… (Vyjde pomaly.)




Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.