SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 2.

Predošlé, Janko.

JANKO: Dobrý deň vám, tetka!

ANIČKA: A mne aký?

JANKO: Tebe cukrový!

ANIČKA (vezme mu klobúk a zapne pierko): A tebe ružový!

ZUZA: Vitaj, sadni!

ANIČKA: Nesadaj, Janko. Teraz mi mamka povedali, aby sme šli.

ZUZA: To som len tebe, lebo už šalieš. Ani nejedla.

JANKO: Ako dievča pred tancom.

ZUZA: Len nedaj pozor na seba! Na svoje zdravie! Lietaj, behaj, pochab sa v tanci, a potom mi drhnúci príď domov…

ANIČKA: Budem pivo piť, nie vodu…

ZUZA: Máš peňazí…

ANIČKA: Má mi kto kúpiť. (Položí Jankovi klobúk na hlavu a prizerá sa naň.)

ZUZA: I tak si akási bledá.

ANIČKA: Zafarbím sa. (Drie si dlaňami líca.) Budem ako ruža.

JANKO: Zbohom, tetka!

ANIČKA: Do rána.

ZUZA: Ja ti dám! Pôjdem o polnoci s metlou za tebou, len mi nedôjdi.

JANKO: Príďte i skorej, dám vám zahrať.

ZUZA: Ach, neustávaj sa ty pre mňa.

ANIČKA (k Jankovi): Im má kto. A mne ktorú dáš?

JANKO: Tebe? (Spieva.) „Zavrť sa mi, dievča, urob mi kolečko, nech sa mi poteší to moje srdiečko.“ (Ak je dobrý spevák, môže na Aničkino „A ešte?“ zaspievať i viac piesní. Pri posledných slovách vezme Aničku za ruku a idú von.)