E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
V službe

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Simona Reseková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 146 čitateľov

Výstup 10.

Zuzka, Štefan.

ZUZKA: A ja som sa ti už strojila k vďačnosti.

ŠTEFAN: Nepokúšaj! Máš, čo chceš, tak na pletky nemysli. Z rozkoše len páni a hlúpi vyhadzujú peniaze.

ZUZKA: No, veď sa neustávaj: ja už mám jarmočné. (Ukáže na dieťa.)

ŠTEFAN: Len by ťa ešte nezunovalo. A mať mu je kde?

ZUZKA: Kým zapriahnu, dôjde.

ŠTEFAN: Tak? Chlapi, už ste?

1. KOSEC (za scénou): Už hneď bude.

2. KOSEC (tiež): Môžme i sadať.

ŠTEFAN: Prichystala si, čo nám patrí?

ZUZKA: Prichystala, ešte dopoludnia. Na… (Podáva mu dieťa.) Len chlieb vyložím. (Kladie mu dieťa na ruky.)

ŠTEFAN (odstúpi, nechce ho).

ZUZKA: No, len ho podrž za tú chvíľu.

ŠTEFAN (vezme a položí na stôl): Polož ho. Sem, hľa. (Donesú zo sypárne dva-tri chleby, vložia do bieleho vreca a ešte dva-tri miešky múky, strovy. Dávajú na voz.)

ZUZKA (vše v pitvore, vše v sypárni, vše na scéne): To je už naše. Hovoril si, že mi cudzie vezmeš, nuž som ťa predbehla. Toto sa mi páči. Už som si ho i kúpila. A vieš, začo?

ŠTEFAN: Nezlosti ma, žena. Vidíš, aký som. Pekne začíname kosbu. Nechcem nič vedieť, len ísť už skorej.

ZUZKA: Oj, ty mamonár! Ja ťa musím prevrátiť, aby si ty i iných ľúbil, nielen seba. Ja ti predsa poviem. Nahneváš sa?

ŠTEFAN: Nahnevám!

ZUZKA (objíma ho): Nesmieš sa, ty môj zlostník! Vieš, čo som zaň dala? Lacno. Blázonko.

ŠTEFAN: Len si meno nerozdávaj. Čo ti zvýši?

ZUZKA: Tvoje dobré srdce. Štyri zlaté som zaň dala. Draho?

ŠTEFAN: Draho ver’! Nanosia ti ich i darmo, len rozhlás.

ZUZKA: I to nie v peniazoch!

ŠTEFAN (šípi): A v čom? Čo ti sedí na jazyku? Žena! (Výhražne.)

ZUZKA: Pol miery žitka, Števko.

ŠTEFAN: Akej?

ZUZKA: Keď si ty bol taký tvrdý, ja som sľúbila. Nemohla som inak. Myslela som, že všetko tým napravím.

ŠTEFAN: Keď si sľúbila — daj. Ale z môjho nie!

ZUZKA (s bôľom): Tak si ho pôjdem do výžinku zarobiť.

ŠTEFAN: Choď. Keď sú tebe moje reči toľko platné, že ich sama pred sluhom rušíš, choď.

ZUZKA: Poľutovať som chcela. A že budeme mať viac ako vlani…

ŠTEFAN: Poľutovať — toho? Začo? Akýže ti je? Keby bol poriadny, bol by tu. Ale ako ma i môže za niečo mať, keď ho sama odúčaš ma poslúchať! (Zlosť.) Chlapi, zapriahli ste?

1. a 2. KOSEC: Len sadať…

ŠTEFAN: I tie si poslala, bez rozumu a poriadku. Teraz si bež po ne! Slúžka, tiež čert vie, kde je.

ZUZKA: Pýtala sa na jarmok.

ŠTEFAN: A ty si ju musela pustiť. Žena! Na takýto poriadok sa my rozídeme. Ja na skazu pre tvoju ľahkomyseľnosť nevyjdem.

ZUZKA: Pre tú nevyjdeš. Ale pre svoju skúposť už si, a ešte do inakšieho chýru prídeš. A keď ty chudobného človeka nepovážiš, nepováži ani on teba.

ŠTEFAN: Hľa, ako ťa považuje! Kieže ti už teda prišiel, keď si mu nasľubovala?

ZUZKA: Keď som mu ešte dvadsať grajciarov dala, a mi neveril.

ŠTEFAN: Dobre mal, aspoň sa neoklame. Dvadsať grajciarov si mu dala? Ty?

ZUZKA: Už ma dobi radšej, Števko, ale nekrič.

ŠTEFAN: Zaslúžiš!… Teraz, aby si vedela, ak dôjde, odvoláš, čo si bez rozmyslu nasľubovala.

ZUZKA: Toho nežiadaj. Veď by som od hanby nemohla…

ŠTEFAN: Ja ťa budem učiť gazdovať. Verejne, pred všetkými odvoláš sľuby o pol miere…

ZUZKA: Pre pol miery — takéto mi — radšej jesť nebudem.

ŠTEFAN: Nie pre pol miery. (Hlasnejšie.) Pre moju a tvoju hodnosť! Vieš? Ale čože ty o tom vieš? Či si ty vedieš ako gazdiná? Ako decko. Preto povieš: Neprišli ste načas — nedostanete, čo som vám sľúbila. Naučí sa, bude potrestaný i s tebou.

ZUZKA: To už nie, a čo by… Radšej poviem: sľúbila som vám, dala by vám, ale nemám odkiaľ.

ŠTEFAN: Tým sa ponížiš ako gazdiná, že nič nevládzeš v dome.

ZUZKA: Ani nechcem vládnuť majetkami. Čo z nich? Teraz som si myslela, že vládnem pol mierkou zrna, a nevládnem, nevládnem…

ŠTEFAN: Tým ponížiš mňa. Ty si musíš stať na nohy rozvážnej gazdinej. A tak to odvoláš. Ak nie, odvolám v tvojom mene ja. Neponižuj sa sama, nebudem ťa ja musieť…

ZUZKA: Povedz, odvolaj. Mne to v srdci i tak neodvoláš…

ŠTEFAN: Zo srdca mu pol miery nenasypeš…

ZUZKA: Nasypem, uvidíš…

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.