SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 7.

ZUZKA (s deckom na rukách): Moje chúďa maličké. Čo pre teba už starosti majú tvoji rodičia. Vďačne by ťa oplakali. Ja si ťa vezmem. Budeš moje. Tebe ešte každý, kto ťa opatrí — mamička. Ak by Štefan chcel, prečo by sme si ho nevzali? Keby som sa mohla prebudiť k láske k tebe, ak mi pánboh tak usúdil… Prečo si mi cudzie? Prečo ťa nemôžem rada mať, akoby svoje? Prečo si sa u nás nenarodilo? Čo tam bude z teba? Miesto mliečka makovičím ťa uspávajú, miesto piesňou plačom zabávajú. Ako by ti u nás bolo! (Bozká dieťa.) Zobuď sa, zobuď. Napojila ťa mať biedna, i do handry namočila… Neboj sa, nevezmem ti, nie. Doložím radšej. Poviem gazdovi, vybojujem tej pol mierky. Mliečka dám… Máme šesť kravičiek, veru máme. (Úsmevy nad deckom, cmukanie.)