Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Simona Reseková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 146 | čitateľov |
Zuzka, Anka.
ANKA (naiva; vyjde z pitvora, vyparádená): Tetka, už som!
ZUZKA: Už si poumývala? Aj si sa obliekla?
ANKA: Už vera!
ZUZKA: Vidíš, ako ti to dnes chytro šlo.
ANKA: Mne vždy tak ide.
ZUZKA: Keď sa niekde zberáš. A neviem, či ťa i mám pustiť do jarmoku.
ANKA: Som si porobila.
ZUZKA: Ale si počula gazdu, čo vraveli báťovi Janovi. Sú dve hodiny, a o štvrtej pôjdu. A ak sa vrátia a budú ťa chcieť niekam poslať?
ANKA: Ja sa do štvrtej zavrtnem všetko vidieť.
ZUZKA: Zahľadíš sa na nejaké opice, panorámy — čo si ja počnem? A trafia i báťa Jano tam zaviaznuť, dostanem ja za vás. Vieš, že boli gazda nahnevaný…
ANKA: Druhé už tancujú, a ja nemám ani vyjsť…
ZUZKA: Dobre. Ja ťa pustím. Iď pozrieť na tanec, ale aby si došla. Lebo mne je dosť počúvať za seba a báťu Jana. A ozaj! Pozri, či sú nie tam niekde. A ak ich nevidíš, zájdi k nim, povedať ňani Mare, aby prišli sem. Aby hneď i s deťmi prišli. Že si pôjdu za mužom, aby sa niekde neopili.
ANKA: Ale gazda, že vari bez detí…
ZUZKA: Čoby… (Myslí.) Nuž povedz, aby — ako chcú prišli. Aby sami… (Riešila.) Aby prišli s deťmi! Že som im ja tak odkázala.
ANKA: Bože, toľké svety po nich! Ale už by šla, len mi dajte jarmočné.
ZUZKA (spomenie a zo spodnejšej sukne vytiahne žabku): Preto si ty ešte tu.
ANKA (už dupká netrpezlivosťou): Pravdaže preto.
ZUZKA: No, ľa. Tebe je lepšie, Anka, ako báťovi Janovi. Tebe mama vyjednali na každý jarmok korunu…
ANKA: Je to aj! Keď sú iba tri do roka! A mohli si aj oni. Ale načože by im bola? Iba ak prepiť.
ZUZKA (ráta drobné): I ty si ako gazda… I tvoj otec pijú, i môj vypijú, a čože už prepili? Predsa na ženu a deti vyrobia.
ANKA: Ale už boli ňaňa Mara vo fabrike do týždňa.
ZUZKA: No, ale im báťa Jano zakázali viac ta ísť.
ANKA: Spamätali sa, že by im tam žena prišli už celkom o zdravie. Popustili trochu fľašku.
ZUZKA: Čože ju mohli popustiť? Od týždňa do týždňa sú v poli, na salašoch, a keď v nedeľu prepijú štyri grajciare, už akoby majetok prepili.
ANKA: A náš gazda ani toľko. Hm. To je…
ZUZKA: To je chvalabohu mne, i nám všetkým. Ale čo by i trošku pil… Nebol by hádam taký zlý na tých, čo si neodoprú.
ANKA: Tetka, hádam i tí budú, keď ostarnú…
ZUZKA: Tam som ti dala vyjednanú korunu, a tu máš šesták navyše, za to, že ma budeš slúchať.
ANKA: A dosiaľ som vás nie?
ZUZKA: Len ako sama chceš.
ANKA: No, ale teraz vám už budem taká, taká dobrá —
ZUZKA: — ako soľ v oku.
ANKA: A tŕň v päte. Chichichi! Ale ozaj, verte, budem sa zvŕtať ani osa; usilovať sa, robiť ako, ako — čert!
ZUZKA: Len sa nepretrhni. A peniaze nezmárni. (Dnu.)
ANKA (preč): Ja nie báťa… Tetka! Tu sú báťa Jano. No, aspoň mi netreba po vás chodiť. (Veselo, môže i so spevom, preč.)
ZUZKA (Janovi skrytá, pozoruje ho z pitvorných dvier).
— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam