ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > V službe

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
V službe

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Simona Reseková. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

146

čitateľov

Výstup 6.

Zuzka, Mara.

ZUZKA: Stretli ste sa s báťom Janom?

MARA: Anka mi bola povedať, aby som prišla, ale že gazda…

ZUZKA: Čože vám už mala referovať? Nuž gazda povedal, že stiahne vám od dievčaťa mieru žita z výžinku, a Jano nechceli pristať len na pol.

MARA: Tak čože budeme robiť. Iba pristať nám prichodí.

ZUZKA: Ale Jano, viete, akí sú. A náš gazda tiež. Nuž ale vy len príďte i s deťmi. Ja vám vybojujem tej pol miery.

MARA: Sme nie zaslúžení, Zuzka. Veď keby na deň — dva, nechala by decko i na mamu, keď už tak gazda…

ZUZKA: To nemôžete. Kdeže to ešte môže, chúďa, na cudzích rukách byť! Iba by ho pokazili. Ochorie — nám, mne budete vinu dávať. Už len príďte všetci. Zastanem sa vás. Choďte sa chytro pozbierať. Jana nájdite. Na jarmoku kdesi budú. Aby sa nezmeškali, neopili, lebo už druhých dvadsať grajciarov si vypýtali. Že vám na jarmočné.

MARA: Načo si mu ich len dala — práve teraz!

ZUZKA: Gazda dvadsať, a odo mňa nasilu vydriapali druhých dvadsať.

MARA: Kdeže ho nájdem, kde, medzi toľkým národom!

ZUZKA: Dieťa mi nechajte. Bude ticho?

MARA: Bude, Zuzka moja. (Nadšene.) Veď ja budem — i deti si opatrím, i gazdovi, i mužovi po vôli, i tebe! Len by som chorá nebola cez žatvu. Ale azda mi pánboh dá zdravia. Zelín som si už navarila. Budem včas vstávať, oriadim si i dieťa, i do roboty dôjdem. A cez deň bude dieťa spať. Navarím makovičiek… a dievča ti pomôže v kuchyni.

ZUZKA: Akože budete včas? Ak si neoddýchnete, spadnete z vlády.

MARA: Veď som ja i teraz taká. Ja neviem, čo mi je. Predtým som ja nedbala, čo by mi bol zauchá páckal, nič sa ma nedotklo; ale ako som to štvrtô mala, som žobrák na život.

ZUZKA: S bohatšou by po doktoroch chodili, a vy musíte do roboty.

MARA: Mňa robota nebije, len sa hriechu bojím. Nohy sa mi trasú, do hŕby letím, keď počujem hrešiť, zlostiť sa. Ako sa ten náš otec vie. Ruky nepoloží ani na mňa, ani na dievča, ale tá zlosť, tá zlosť v ňom… A už len toto keby mi nebol pánboh nadelil na starosť. Veď je také dobré — spí, spí ako zabité; porobím si, ale — len ma viaže. Do šichty ženy s deťmi neradi berú. Iba ty si taká gazdiná… Pánboh ti zaplatí.

ZUZKA: Keby mi darovali, nie zaplatili…

MARA: Úfaj. Vidíš, ja by nedbala, čo by mi ho pánboh i dnes vzal a tu vynahradil, vám.

ZUZKA: Ňaňa Mara, pánboh vás potresce. Vezme vám to, ktoré vám je milé… dajte ho, dajte, a vy iďte za Janom. Ja sa bojím, že nedôjdu.

MARA: Už mi troje…

ZUZKA: Vidíte…

MARA (zúfale): Kdeže ho hľadať?

ZUZKA: Tam sa len budú niekde tĺcť okolo krčiem…

MARA: Kdeže ten inde, keď do mesta dôjde. (Odíde.)

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »