V službe

Predošlí, Zuzka.

JANO (poplače sa od urážky a žiaľu, keď vidí Zuzku prichodiť.)

ZUZKA: Báťa Jano, čo sa vám dnes porobilo? Veď i inokedy ste pili, a dali ste si povedať, a dnes…

JANO: Zuzka, gazdiná moja, dnes, dnes — ach, nič, dnes… (Fiká.) Vidím lepšie ako dosiaľ, že som v službe.

ZUZKA: Všetci slúžime komu-tomu.

MARA: Otec, otec! Teda bude plakať ešte!

ZUZKA: I ja slúžim, a gazdiná som len pre meno. I gazda slúži.

JANO: Mamone.

ZUZKA: To je horšia služba ako vaša. Báťa! Poznáte sa obidvaja. Zajtra bude všetko dobre.

JANO (ďalej so žiaľom): Taká hanba! Veď mi je to hanba… To sa mi nikdy nestalo. A ja som slúžil, keď on ešte husi nepásol. A takôto mi… takto nevidí mojich mozoľov, ktoré som si začal natláčať ešte pri jeho otcovi.

MARA: Otec, nemusíš ísť, keď ti je ťažko.

DIEVČA (chytí sa ho): Nechoďte, ňanka.

JANO: Ťažko, ach, tak mi je ťažko (fiká), že by mi hneď azda srdce puklo.

ZUZKA: Ňaňa, dievča, ešte i ty… Nepočúvajte, báťa môj. Poodpytujte sa, a budete zasa ľudia, i jeden i druhý…

JANO (po pauze): A či ma čaká?

Zuzka (zlomene): Nečaká.

Jano: Nečaká… (pauza. Prielom hry.) Keď nečaká — (slabikuje) za pol druhej hodiny vyjdeme i pešo.

ZUZKA: Ešte ani slniečko nezájde, budete tam.

JANO: Daj mi synka, a ty vezmi dievčaťu batôžtek. Vykročíme.

ZUZKA: A Štefana pozdravte, žeby ráno po mňa poslal, že mu budem hrabáčkou.

JANO: Keď on nie, prídem si ja po gazdinú.

MARA: Dobrú noc, Zuzka! (Utrie si oči.)

ZUZKA: Zdravi chodite. (Zašli. Utrie si čelo rukou, že je prebojované. Po pauze.) Dobrý pánboh, že sa takto skončilo. (Vzdychne; nastúpi dobrá vôľa, veselý hlas.) A ten čert robotný ešte na tanci! Počkaj, dôjdeš mi ho… (Ide na ulicu.) Za to som ti dala šesták.

(Opona.)