Literárny kalendár

V Bratislave zomrel Miroslav Válek, básnik, autor literatúry pre deti a mládež, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, významný reprezentant modernej slovenskej poézie. Narodil sa 17. júla 1927 v Trnave.

V Kráľovej Lehote sa narodila poetka, prozaička, autorka kníh pre deti Krista Bendová. Pôsobila vo vydavateľstve Pravda, v r. 1951 – 56 bola tajomníčkou Zväzu slovenských spisovateľov, neskôr bola redaktorkou Roháča a Pravdy. Napísala básnické zbierky Milenec smútok, Listy milému, Krajina šťastia, O tú pieseň, Riziko, Variácie na Osudovú a Nedokončenú. Z tvorby pre deti sú najznámejšie veršované knižky Čačky-hračky, Ako Jožko Pletko poplietol si všetko, Bola raz jedna trieda, Čiernobiela rozprávka i prozaické diela Nezábudky, Prvé kroky, Opice z našej police a rozprávkový cyklus O Osmijankovi. Písala tiež scenáre pre televízne filmy. Zomrela 27. januára 1988 v Bratislave.

Vo Viedni zomrel Anton Bielek, slovenský spisovateľ, učiteľ, správca tlačiarne v Ružomberku, redaktor časopisu Besedy, administrátor Národných novín a neskôr redaktor Katolíckych novín. Emigroval do USA, po ocorení na ťažké depresie sa vrátil na Slovensko. Zomrel v ústave pre choromyseľných. Anton Bielek sa narodil 10. septembra 1857 v Žiline-Bytčici.

Vo Vyšnom Skalníku sa narodil romantický básnik Ján Botto, štúrovec, národný buditeľ. V Pešti vyštudoval zememeračstvo a pracoval v Martine, Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici. Hlavnými znakmi jeho literárnej tvorby sú baladickosť a porevolučné sklamanie štúrovskej generácie. Najvýznamnejšími v jeho tvorbe sú balady: Žltá ľalia, Margita a besná, Smrť Jánošíkova a Ctibor. Nedokončená ostala lyricko-dramatická skladba Čachtická pani. Zomrel 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici.

V Levoči zomrel Daniel Sinapius-Horčička, slovenský barokový spisovateľ a prekladateľ, rektor, rektor, evanjelický kňaz, redaktor a korektor kníh v Brewerovej tlačiarni. Písal latinské príležitostné básne, dišputy a školské drámy, slovenskp duchovnú poéziu a náboženskú prózu. Zbieral príslovia, vyzdvihoval starobylosť slovenského národa, venoval sa mládeži. Narodil sa 3. augusta 1640 v Sučanoch.

Narodil sa v Dobrej Nive básnik, organizátor kultúrneho života krajanov v Amerike a politik Juraj Slávik. Zomrel 30. mája 1969.

V Slovenskej Ľupči sa narodil Daniel Šustek, stolár, podnikateľ, cestovateľ, autor cestopisných čŕt. Jeho dielo vypovedá o hospodárskych a sociálnych pomeroch vo svete v polovici 19. storočia. Zomrel v Chicagu 13. marca 1927.

Zomrel v Poltári spisovateľ, autor ľudového čítania, osvietenský vzdelanec a učiteľ Gregor Paulíny. Učil na cirkevných školách v Brádne, Klenovci, Rimavskom Brezove, kde bol u neho mendíkom Matej Hrebenda a v Poltári. Literárne bol činný v kruhu malohontských vzdelancov, v rukopise ostali jeho odpisy zaujímavých beletristických a anekdotických prác, poviedok a legiend. Bol členom Učenej spoločnosti Malohontskej od roku 1792. Narodil sa 5. marca 1768 v Hnúšti-Hačave.

Zomrel v Clevelande (USA) hudobný skladateľ a lekár Miloslav Francisci, ktorý patril k autorom prvých slovenských operiet. Od roku 1886 žil v USA, kde založil slovenský spevokol Kriváň. Narodil sa v 30. apríla 1854 v Debrecíne (dnes Maďarsko).

Vo Valašských Kloboukoch sa narodil publicista, prozaik a básnik Ladislav Mňačko. Detstvo a mladosť prežil v Martine. Od r. 1940 bol za pokus o prekročenie nemecko-holandských hraníc väznený a na nútených prácach v Nemecku. V r. 1944 ušiel a zapojil sa do partizánskeho hnutia na Valašsku. V r. 1945 vstúpil do komunistickej strany, v r. 1948 vítal komunizmus, od polovice 50. rokov sa však stal kritikom dobových spoločenských deformácií. V r. 1967 na protest proti antiizraelskej kampani čs. vlády emigroval do Izraela a bol zbavený čs. občianstva. V r. 1968 sa vrátil a zapojil sa do obrodného procesu. Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy odišiel do emigrácie v Rakúsku. Po angažovanej poézii, budovateľských hrách a poviedkach vzbudil ohlas jeho román z prostredia partizánskych bojov Smrť sa volá Engelchen. Moderné výrazové prostriedky použil v novelistike 60. rokov: Oneskorené reportáže, Dlhá biela prerušovaná čiara. Román Ako chutí moc je konkrétnym obrazom i symbolom politického mechanizmu komunistického režimu. V politickej eseji Siedma noc sa pokúsil zachytiť pocity občana prežívajúceho prvé dni vpádu sovietskych vojsk do ČSSR. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.

V Bystrej sa narodil prozaik, najvýznamnejší predstaviteľ naturizmu František Švantner. Autor baladických noviel: Malka, Dáma a románov: Nevesta hôľ a Život bez konca. Zachytil v nich harmonický vzťah dedinského človeka k prírode. Jeho dielo bolo viackrát sfilmované. Zomrel 13. októbra 1950 v Prahe.

V Skalici sa narodil slovenský dramatik, národný buditeľ a evanj. kňaz Jozef Hollý. Jeho hry Márnotratný syn, Kubo, Geľo Sebechlebský, Amerikán boli úspešné aj vo filmových, televíznych i operných adaptáciách. Popri hrách Ferka Urbánka ich často hrávali ochotnícke súbory. Bol otcom výtvarníčky Eleny Holéczyovej a herca a režiséra Martina Hollého st., starý otec filmového režiséra Martina Hollého ml. Zomrel 3. novembra 1912 v Moravskom Lieskovom.

V Levoči sa narodil kníhtlačiar Samuel Breuer (Brewer). V tlačiarni, ktorá vznikla v r. 1623 pokračoval v diele svojho otca Vavrinca, ktorý tlačil filozofickú antickú literatúru, učebnice a v r. 1640 vydal tiež prvý slovenský kalendár. V tejto tlačiarni v r. 1636 vyšiel prvý slovenský tlačený evanjelický spevník Cithara sanctorum, ktorý mal veľký národnouvedomovací význam. Breuerovská tlačiareň vydala počas svojej činnosti 958 publikácií, po smrti Samuela ju viedol jeho syn Ján, po požiaroch v r. 1747 a 1754 však zanikla. S. Breuer zomrel 13. januára 1699 v Levoči.

V Bratislave zomrel dramatik, lekár Štefan Králik. Pracoval ako lekár. V začiatkoch dramatickej tvorby spolupracoval s poprednými slovenskými ochotníckymi súbormi. Po hre z dedinského prostredia Mozoľovci napísal hru-podobenstvo: Veľrieka, ktorá čerpala námet zo starovekého Egypta a hru Trasovisko, kde sa podľa Ibsena snažil vytvoriť silný ženský typ. Hrami: Buky podpolianske, Horúci deň a Svätá Barbora sa zaradil medzi priekopníkov socialistickorealistickej drámy. Zaoberal sa aj sociálnymi problémami: Hra bez lásky, Hra o slobode. Narodil sa 8. apríla 1909 v Závodí.

V Štefultove sa narodil prozaik Jozef Horák. Povolaním učiteľ a redaktor časopisu Slniečko. Debutoval zbierkou povestí Sitniansky vartár. Ďalej napísal novely: Biele ruky, Zahmlený návrat a povstalecký román: Hory mlčia. Čitatelia si obľúbili jeho historické romány: Zlaté mesto, Smrť kráča k zlatému mestu, Sebechlebskí hudci, Kremnický zlatý človek. Ďalej tiež písal autorské rozprávky: Zlatá jaskyňa, Pikulík, Veľké dobrodružstvá malej kolobežky. Zomrel 11. júna 1974 v Prešove.

V Martine sa narodila prozaička Hana Gregorová, pôv. Anna Božena Lilgová, manželka spisovateľa J. G. Tajovského. Pracovala v ženskom hnutí, vo svojom diele obhajovala emancipačné snahy slovenských žien. Je autorkou prózy Ženy, románu Vlny duše, ďalšie dielo: zbierky poviedok Môj svet, Pokorní ľudia, Zo srdca; pre deti: Svet je taký krásny. O pohnutých životných osudoch slovenských žien napísala knihu Slovenka pri krbe a knihe. Zomrela 11. decembra 1958 v Prahe.

V Jasenovej sa narodil ľudovovýchovný pracovník, publicista Stanislav Zoch, organizátor ochotníckeho divadla, ovocinár, včelár, učiteľ na evanj. ľudových školách. V Cerove zriadil cirkevnú školskú knižnicu. Zomrel 27. novembra 1911 v Banskej Bystrici.

V Bratislave zomrel režisér, herec a divadelný pedagóg Jozef Budský. Začínal vo Vinohradskom divadle v Prahe a v zájazdových českých divadlách. Od r. 1935 pôsobil v Činohre SND v Bratislave, kde zotrval až do odchodu do dôchodku v r. 1977. Vytváral postavy výrazných charakterov: Hamlet, Oidipus a režíroval napr.: Čapkovu Bielu nemoc, Arbuzovovu Príhodu na brehu rieky, Čechovovho Ivanova, Tolstého Vojnu a mier a i. Bol pedagógom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde učil napr. režisérov Miloša Pietora, Pavla Haspru, Ľubomíra Vajdičku. Narodil sa 11. júna 1911 v Prahe.

V Tvrdošíne zomrel lekár, šíriteľ tolstojovského pacifizmu Albert Škarvan. Počas štúdií v Prahe sa zoznámil s filozoficko-etickými názormi L. N. Tolstého, čo bolo impulzom k odmietnutiu vojenskej služby v nemocnici v Košiciach. Bol odsúdený do väzenia a odňali mu lekársky diplom. Žil v emigrácii, kde napísal Zápisky vojnového lekára. Krátky čas bol osobným lekárom L. N. Tolstého. Preložil jeho román Vzkriesenie. Ďalšie diela: štúdia Slováci, Vlastný životopis, Moja premena a i. Zomrel 29. marca 1926 v Liptovskom Hrádku.