Literárny kalendár

V Levoči zomrel kníhtlačiar Samuel Breuer (Brewer). V tlačiarni, ktorá vznikla v r. 1623, pokračoval v diele svojho otca Vavrinca, ktorý tlačil filozofickú antickú literatúru, učebnice, kalendáre a v r. 1640 vydal prvý slovenský kalendár. V tejto tlačiarni v r. 1636 vyšiel prvý slovenský tlačený evanjelický spevník Cithara sanctorum, ktorý mal veľký národnouvedomovací význam. Breuerovská tlačiareň vydala počas svojej činnosti 958 publikácií, po smrti Samuela ju viedol jeho syn Ján, po požiaroch v r. 1747 a 1754 však zanikla. S. Breuer sa narodil 29. januára 1645 v Levoči.

V Hrnčiarskej Vsi-Pondelku sa narodil Samuel Kollár, historik, rektor gymnázia v Ožďanoch, evanj. kňaz, člen Učenej spoločnosti malohontskej. Je autorom historických a geografických prác. Písal i náboženskú literatúru. Jeho pýchou bola 800-zväzková knižnica, ktorá sa neskôr stala súčasťou literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Samuel Kollár zomrel 8. 8. 1830 v Čerenčanoch.

V Bratislave zomrel maliar, karikaturista a spisovateľ Štefan Bednár. Študoval v Prahe, po r. 1939 sa usadil v Bratislave. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii, karikatúre. Zúčastnil sa SNP, bol väznený v koncentračnom tábore. Po vojne sa popri výtvarnej práci sa venoval organizácii výtvarného života. Bol predsedom Spolku výtvarných umelcov 29. augusta, tajomníkom Umeleckej a vedeckej rady, šéfredaktorom Nového slova, neskôr časopisov Roháč a Výtvarný život. Bol tiež publicistom, napísal memoáre: Dvojník Šimon ide do Povstania, Bohémske časy a Bohém hľadá vlasť. Talent zdedil aj jeho syn, spisovateľ Vlado Bednár. Š. Bednár sa narodil 15. mája 1909 v Myjave.

Ľudovít Štúr vystúpil v Uhorskom sneme proti maďarizácii slovenských ľudových škôl. Žiadal uzákoniť slovenské vyučovanie v nižších školách a používanie materinského jazyka pri bohoslužbách.

V Nových Zámkoch zomrel osvietenský spisovateľ, filológ, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, katolícky kňaz Anton Bernolák. Po štúdiách v Trnave, vo Viedni a v Bratislave pôsobil ako kňaz v Čeklísi (dnes Bernolákovo), v r. 1791 – 97 ako tajomník na arcibiskupskom úrade v Trnave a do smrti ako farár v Nových Zámkoch. S Jurajom Fándlym založil a viedol Slovenské učené tovarišstvo. Je autorom rozpravy o slovenskom hláskosloví: Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách. K nej pripojil i návrh pravopisu: Orthographia, kde navrhol fonetický pravopis. Vychádzal zo západoslovenského nárečia. Napísal tiež ďalšie práce o slovenskej gramatike a pravopise: Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Bernolákovčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, bola však jedným z východísk pre formovanie moderného slovenského národa. A. Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici na Orave.

V Hlbokom sa narodil spisovateľ, literárny vedec, politik Svetozár Hurban Vajanský, vl. m. Svetozár Miloslav Hurban, syn J. M. Hurbana, vedúca osobnosť slovenského národného života v 80. a 90. rokov 19. storočia. Po absolvovaní právnickej akadémie v Bratislave v r. 1870 pôsobil krátko ako advokát. Neskôr nastúpil do redakcie Národných novín, kde zotrval až do smrti. Od r. 1906 tu bol zodpovedným redaktorom. V r. 1881 spolu s J. Škultétym obnovil časopis Slovenské pohľady, ktoré desať rokov redigoval. Zredigoval tiež štyri ročníky Letopisu Živeny. Od 70. rokov pôsobil v Slovenskej národnej strane a podieľal sa na tvorbe jej programu. Uverejňoval národne orientované články, za ktoré bol trikrát väznený. Dielo: básnické zbierky – Tatry a more, Herodes, Spod jarma, Verše, próza – novela: Letiace tiene, romány: Suchá ratolesť, Koreň a výhonky a i. Kritické práce vyšli pod názvom State o slovenskej literatúre. Zomrel 17. augusta 1916 v Martine.

V Bratislave tragicky zomrel prozaik, významný humorista a satirik 60. rokov, autor detskej literatúry Vlado Bednár, syn Štefana Bednára. Pracoval v mládežníckych časopisoch ABC pionierov, Prúd, vo vydavateľstve Smena, v Mladej tvorbe. Debutoval satirickou prózou Uhni z cesty. Jeho knihy: Divné hrušky s divnou chuťou, Veterné mlyny a Nebrnkaj mi na city autenticky zachytili psychiku dospievajúcich chlapcov. Pre mladšie deti napísal: Dobrodružstvá troch mudrlantov, Veľká dobrodružná vlastiveda. Ďalšia tvorba: Vajce v stodole, Koza, Lacný príbeh, Dračie žily a i. Narodil sa 11. februára 1941 v Bratislave.

V Slovenskej Ľupči sa narodil Daniel Gabriel Lichard, slovenský spisovateľ, učiteľ, prvý slovenský profesionálny novinár a vydavateľ, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie a jedna z najväčších osobností slovenskej národnej minulosti. Zomrel 17. novembra 1882 v Skalici.

V Bratislave zomrel Július Lenko, slovenský básnik a prekladateľ. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ, pracoval na Povereníctve školstva a kultúry a neskôr ako redaktor vydavateľstva Tatran. O jeho živote je natočený dokumentárny film z cyklu Portréty. Július Lenko sa narodil 10. decembra 1914 v Hybiach.

Zomrel v Bratislave mladý talentovaný spisovateľ, redaktor a pedagóg Václav Pankovčín. Svoju prvú knihu Mamut v chladničke vydal v roku 1992. Od roku 1996 bol členom Slovenského centra P.E.N. klubu. Tvorba: Asi som neprišiel len tak, Marakéš, Tri ženy pod orechom, Bude to pekný pohreb, Polárny motýľ, Priestor 3 x 4, K-85, Príbeh o prerušenej mravčej ceste, Lináres, Šicke me naše. Narodil sa 21. 5. 1968 v Humennom.

V Clevelande zomrel novinár, katolícky kňaz Štefan Furdek. Po štúdiách v Budapešti a v Prahe sa vysťahoval v r. 1882 do USA, kde bol vysvätený za kňaza. V Clevelande v r. 1890 založil Prvú katolícku slovenskú jednotu, ku ktorej pribudla Prvá katolícka ženská jednota. V r. 1891 založil noviny Jednota a v r. 1906 Združenie slovenských novinárov. Organizoval peňažné zbierky, vydal niekoľko učebníc pre deti slovenských prisťahovalcov. Jeho najväčším činom je založenie Slovenskej ligy v Pittsburghu v r. 1907, strešnej organizácie Slovákov v USA. Narodil sa 2. septembra 1855 v Dolnom Kubíne.

Zomrel básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót. Pôvodne učiteľ, neskôr redaktor. Básnické zbierky: Prázdniny šestnásťročného, Stromy s nami tromi, Spokornatenie, Krajina, Podobnosť krajín, Rovina stola, Návrat tou istou cestou, Správy z domova, Zbierka nevyriešených úloh, Zimopis, Letopis, Definície a Mám bosé srdce. Spoluautor poetickej knihy Pocta, venovanej pamiatke hrdinu protifašistického odboja Mirka Nešpora. Preložil antológiu poézie maďarských básnikov žijúcich na Slovensku: Most cez Dunaj a Mužný vek. Narodil sa 27. novembra 1940 v Bratislave.

V Bratislave zomrel textár tanečných piesní a libretista, právnik Pavol Braxatoris, vnuk básnika Andreja Sládkoviča. Napísal libretá k operetám Gejzu Dusíka Modrá ruža, Hrnčiarsky bál a i. Narodil sa 4. februára 1909 v Senici.

V Martine zomrel literárny historik, jazykovedec Jozef Škultéty. Podieľal sa na mnohých kultúrnych aktivitách v Martine. V r. 1881 – 1919 redigoval Slovenské pohľady, od r. 1919 sa (spolu s J. Vlčkom) stal doživotným správcom Matice slovenskej. Písal o významných osobnostiach slovenskej literatúry, vydal stručné Dejiny slovenskej literatúry. Literatúru pokladal za hlavný prejav národného života: Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, O Slovákoch. Prekladal z ruskej literatúry. Narodil sa 25. novembra 1853 v Potoku.

V Brodzanoch sa narodil básnik, prekladateľ a diplomat Vladimír Reisel. V r. 1945 – 49 bol tlačovým atašé na čs. veľvyslanectve v Paríži. Neskôr pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v Slovenských pohľadoch. Pod vplyvom G. Apollinaira písal snovú, imaginatívnu lyriku: Vidím všetky dni a noci, Neskutočné mesto, Zrkadlo a za zrkadlom. Prekladal francúzsku poéziu (G. Apollinaire, A. Breton, J. Prévert). Z neskoršieho diela: Smutné rozkoše, Moja jediná, U nás, Žena a muž a i. Napísal aj knihy veršov pre deti.

V Šúrovciach sa narodil slovenský prozaik, literárny vedec a vysokoškolský profesor, Stanislav Rakús. Je autorom prozaických diel, ale aj recenzií, článkov a literárnovedných štúdií. Za svoju tvorbu získal niekoľko literárnych cien.

Narodil sa v Skalici pedagóg, básnik, jazykovedec, autor prvej vedeckej slovenskej mluvnice a šlabikára Pavol Doležal. Zomrel 29. novembra 1778

Clevelande, USA, zomrel kníhtlačiar, vydavateľ, evanj. farár, osvetový pracovník Karol Salva. Vo svojej tlačiarni v Ružomberku tlačil ľudovýchovné a náboženské publikácie, kalendáre a diela slovenských autorov. Od r. 1909 žil v USA. V Pittsburghu bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín a Slovenského denníka. Narodil sa 11. augusta 1849 v Liptovskej Sielnici.

V Banskej Bystrici sa narodil český a slovenský literárny historik Jaroslav Vlček. Bol spoluzakladateľom a prvým predsedom študentského spolku Detvan, v roku 1901 sa stal členom Královské české společnosti nauk a bol menovaný za profesora Karlovej univerzity. Je autorom literárnych kritík a literárno-historických prác, najmä Dejiny literatúry slovenskej a Dějiny české literatury.

V Ostrihome zomrel Jur Palkovič, cirkevný hodnostár, prekladateľ, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva. Po smrti Bernoláka a Fándlyho bol najvýznamnejším predstaviteľom bernolákovského hnutia. Venoval sa vydavateľskej a prekladateľskej práci. Vydal všetky diela Jána Hollého, prekladal z nemčiny, latinčiny a gréčtiny. Zrealizoval i preklad Biblie do bernolákovskej slovenčiny a vydal Bernolákov „Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“, ktorý zredigoval, upravil a doplnil.