Literárny kalendár

V Drienčanoch zomrel folklorista, evanj. farár Pavol Dobšinský. Bol farárom v Drienčanoch, pomocným redaktorom Slovenských pohľadov, redigoval časopis Sokol. Celý život sa venoval zbieraniu rozprávok. S A. H. Škultétym vydal súbor fantastických rozprávok Slovenské povesti. Vrcholom jeho zberateľského úsilia je osemzväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti. Prekladal z angličtiny a poľštiny, patril k popredným literárnym kritikom. Narodil sa 16. marca 1828 v Slavošovciach.

V Bratislave zomrel spisovateľ Vladimír Ferko. Bol redaktorom v Smene, Novom slove, Predvoji a Smene na nedeľu. Medzi jeho najznámejšie diela patria dobrodružný chlapčenský román Červený delfín a zbierky poviedok Konopný kríž, Čertovo rebro. Román o osudoch drotárskej dynastie Ako divé husi, ktorý napísal spolu so synom Andrejom, bol sfilmovaný ako televízny seriál. Profesiu drotárstva predstavil v knihe Svetom, moje svetom. Venoval sa aj faktografickej literatúre: Kniha o Slovensku, Zlatá kniha Slovenska, Slovensko - moja vlasť. Narodil sa 10. augusta 1925 vo Veľkom Rovnom.

V Bratislave zomrel prozaik, kultúrny a politický činiteľ Vladimír Mináč. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Počas vojny bol väznený v koncentračných táboroch a po vojne pracoval ako novinár. V r. 1974-90 bol predsedom Matice slovenskej. Po novembri 1989 bol poslancom SNR za KSS a SDĽ. Vo svojom prvom románe Smrť chodí po horách zachytil skúsenosti z SNP. Pokračovaním je román Včera a zajtra. Ďalej napísal román Modré vlny, zbierku poviedok Na rozhraní a za vrchol jeho tvorby je považovaná trilógia: Generácia - Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň o spoločenských pomeroch na Slovensku v období vojny, SNP a prvých povojnových rokov. Napísal tiež satirický román Výrobca šťastia, knihy poviedok Tmavý kút, Záznamy, eseje: Dúchanie do pahrieb, Zobrané spisy J. M. Hurbana. Narodil sa 10. augusta 1922 v Klenovci.

V Liptovskom Mikuláši sa narodil skladateľ a zberateľ ľudových piesní Janko Matuška, priekopník v oblasti nahrávania autentického folklóru. V rozhlase mal reláciu Spevy nášho ľudu, bol vedúcim ľudového súboru Tatran a tzv. Matuškovho okteta. Venoval sa aj skladaniu drobných skladieb a hudobným úpravám. Zomrel 16. augusta 1959 v Bratislave

V Prahe zomrel spisovateľ, diplomat Vladimír Hurban, pseud. Vladimír Hurban Svetozárov, syn spisovateľa S. H. Vajanského. Bol veľvyslancom v Štokholme a vo Washingtone. Napísal diela: Výlet do poľských Tatier, Černovská tragédia. Narodil sa 4. apríla 1883 v Martine.

Zomrel vo Vyšnej Boci evanjelický kňaz, orientalista a filológ Ján Lajčiak, ktorého kniha Slovensko a kultúra je prvým rozsiahlym sociologicko-filozofickým dielom na Slovensku. Narodil sa 25.7.1875.

Manifestom Národného výboru sa v Prahe zriadil Národný výbor československý. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku Československej republiky (ČSR). Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom oficiálne vznikla ČSR. Deň pripomínajúci tieto udalosti je od roku 1993 pamätným dňoch SR.

V Hornej Mičinej sa narodil evanj. farár, dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry Ján Chalupka, významný satirik v období národného obrodenia. Po štúdiách v Jene učil v Ožďanoch a v Kežmarku, neskôr bol farárom v Brezne. V r. 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali menej úspešné veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Zomrel 15. júla 1871 v Brezne.

Narodil sa v Zemianskych Kostoľanoch spisovateľ, učiteľ a evanjelický kňaz Tobiáš Masník (Tobias Masnicius), ktorý bol ako protestant prenasledovaný a väznený. Trest smrti mu zmenili a poslali ho na galeje. Svoj pobyt na galejach, útek a následné putovanie opísal v denníku Vezení i vysvobození kněza Tobiáše Masniciusa. Zomrel 28.7.1697.

V Uhrovci sa narodil národný buditeľ Ľudovít Štúr. Pôsobil v Společnosti česko-slovanskej a v r. 1837 sa stal námestníkom profesora J. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Prednášal na Ústave reči a literatúry československej a s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom uzákonili spisovnú slovenčinu. Tento krok Štúr vysvetlil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a v práci Náuka reči slovenskej. V r. 1845 začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski, v Uhorskom sneme predniesol ako poslanec mesta Zvolen viaceré bojovné národnoobranné prejavy a tiež sa zúčastnil na koncipovaní Žiadostí slovenského národa v r. 1848. Bol naňho vydaný zatykač a musel utiecť zo Slovenska. Na Slovanskom zjazde v Prahe sa snažil presadiť vytvorenie všeslovanského zväzu. Počas revolúcie sa zúčastnil na slovenskom povstaní 1848-49. Po revolúcii sa presťahoval sa do Modry, kde musel byť pod policajným dozorom. Zomrel 12. januára 1856 v Modre po nešťastnom zranení na poľovačke. Ďalšie literárne dielo Ľ. Štúra: poézia: Plody, Dumky večerní, Spevy a piesne, odborné práce: O národních písních a pověstech plemen slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, Starý i nový svět Slováků a i.

Vo Veselom sa narodil katolícky biskup, národný dejateľ Štefan Moyzes, vedúca osobnosť národnoemancipačného hnutia Slovákov. Bol slovenským farárom v Pešti, profesorom filozofie na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, záhrebským kanonikom. Od r. 1851 bol biskupom v Banskej Bystrici, v r. 1861 viedol slovenskú deputáciu do Viedne k cisárovi s Memorandom národa slovenského, v r. 1863 viedol do Viedne matičnú delegáciu. V r. 1863 ho zvolili za prvého predsedu Matice slovenskej. Zomrel 5. júla 1869 v Žiari nad Hronom.

Zomrel v Martine maliar a spisovateľ Milan Thomka Mitrovský. Narodil sa 1.7.1875.

V Turčianskom Sv. Martine (dnes Martin) sa konalo deklaračné zhromaždenie okolo 200 slovenských politických predstaviteľov, ktoré za predsedníctva Matúša Dulu zvolilo Slovenskú národnú radu (SNR) a prijalo Deklaráciu slovenského národa - tzv. Martinskú deklaráciu, pripravenú evanjelickým kňazom Samuelom Zochom. Deklarácia oficiálne zrušila spojenie Slovákov s Uhorskom a stala sa štátoprávnym aktom prispievajúcim k vzniku Československej republiky (ČSR). Deň pripomínajúci túto udalosť je od roku 1993 pamätným dňom Slovenskej republiky (SR).

Narodil sa britský spisovateľ a známy džokej Dick Francis, celým menom Richard Stanley Francis, ktorého detektívky prevažne z prostredia dostihového športu zaujali čitateľov na celom svete. Slovensko navštívil v rokoch 1995 a 2001. Zomrel 14.2.2010.

Narodil sa český básnik a novinár Karel Havlíček Borovský, zakladateľ českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Patril k výrazným osobnostiam druhej generácie českých národných buditeľov. Zomrel 29.7.1856.

Zomrel v Uherskom Brode (dnes Česko) humanistický básnik, historik, košický richtár a diplomat Ján Bocatius. Narodil sa 25.12.1569.