ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Černobog uhlédav, že ve veľkém Bábori počťe Už na hrdí blížá sa Ďevín; že Slováci vibehlím Naproťi ďál ňekročá vojskom; ľen po brehu réki Sa stavajú, a tuhím čekajú ňepráťela zbrojstvom: Hňeďki druhov zbúdzá, i takímíto rečnuje slovmi: „Pozriťe, jak Svatopluk, jak lútích zástupi Ňemcov Bez všeckého idú do moravskích odporu končín! A spadlí hotová prebrodnuť vímol i úzké Vodstvo premocť, a chitrím na druhú stranu prestreľiť hurtem 10 Zdáž naša už všeľiká okľesnula vláda, že v toľkich Žádnú jím učiňiť vácej v stave ňejsme prekážku Snážnosťách, a krutím rozvolňiť prívaľem oblak, I brehi nad Moravú rozešíriť a od seba vzďáľiť? Pospíchajme tedáž: černé spolu mračna zežeňme, Ukrutní dolu déžď a hučícú spusťime búrku; I všeľikú Ňemcom na druhí kraj cestu zamedzme.“ Tak povedá Černoch; černí poslúchľi ho bratri. Hňeď sa do práce dajú; i ze štir sveta končin odevšáď Mračna šeré sťahujú a na husté prški hromažďá. 20 Ze všeckích najvác obracá sa Stríbog; a inších Sekňe vetrov, jeďiním fúká ľen toľko poľedňím. Oblaki v tom hustnú; deň a jasné zmizňe sa svetlo, I smolná z hroznú vistúpí černava tvárú. Obťažené ťerchú rozpukňe sa mračno, a zrázu Náramní sa valí z roztrhléj oblohi príval. Všecka lejú zem hučí; i ňeveľká míňala chvíla, Rozpeňením ňízké naberú sa už údoľi vodstvom. Stáľe porozlévá sa moravská réka, a zdvihlá Nad brehi vistává, i na šír sa rozejďe po lúkách, 30 A hromadú kalních vod okolné zakrije medze; Obsaďené zbrojních i Slovákov breztvo opusťiť A s kraju íť a poďál na suché stať místa prinúťí. Sotva krutá hukotať prestávala z oblohi búrka: Keď zmužilí k nadutéj dostúpiľi Bábori réce. Najširší po ľevéj bol jím les cesťe, na veľkú Po brehu ke stuďenéj rozťáhlí pólnoci ďálu: Najmnožšá borovíc sa vršákami zmítala částka; Místom dub vihnatí, místom též na drevo krehkí Stál jarabín, rózná sa i kďe kďe nachádzala črenka; 40 Jahňadi nad brehovím, nad blatním jalše močárem Rostľi, a na hvezdnú ťemenom sa zdvíhaľi víšku. Tam Svatopluk, mokrích sa berú tam zastúpi Ňemcov; Ohňe tedáž založá veľké, a zhusta na každéj Praskotavé pálá boričí a smolňice vatre. Údi zimú premreté začnú ohrívať, a zmoklé Od prudkého dajú sa visúšať prívala rúcha. Sotva sa ľen zahrejú, i mnohú z rúch vlhkotu zejmú; A chladní zdrobené lámať mráz prestaňe kosťi: Predňejší tehdáž na koňec boru vodci sa zejdú. 50 Patrá: jak Morava, zdvihlú nad vímoľi réku, Na spósob mora súsedné pozatápala medze; Jak na druhéj straňe pripravené k boju vojsko na lútú Pótku čeká, a v rukách žárné sa mu ľeskoce zbrojstvo, I všeľikí na inú zastává končinu prístup: Jak voda sa zdúva ďivoká, i šerími hučících Valmi tokov zrostá, a ohromné víľevi zmítá, Až strašní do uší zvuk i ostré hurtuje práňí. Na vládních opretí kopiách bez príbavi spešnú Raddu vedú, čo majú urobiť: či sa pres vodu pusťiť, 60 A prácnú hlboké prebrodnuť vítoki plavbú? Neb čekať, až nadutá poopádá réka, a menšá Spátki sa navráťí, i do svého sa vímola zavre? Jedním tá, jedním zase táto sa lúbila radda. Jak keď zasťihlú na prostred víra korábu Vetri točá prudké, a včil sem, včil zase tam ju Búrícé kňíšú, i na žádnú stránku ňepusťá: Takto na rozpačitích sa zmítaľi Bábori mislách. Než Svatopluk ďálšéj ňeňesúcí príbavi rekňe: „Čož sa tu vác meškať? čo darební máme zahálať, 70 A k veci najľepšú bez všeckích príčin opusťiť Príľežitosť? neb včil snadňejší o mnoho vístup Kraj na druhí; než keď sa malá v behu réka nachádzá: Tenkrát breh visokí, hore naň tuze ťažko sa drápať, A proťi ozbrojením zhubné vésť bitku junákom. Tehdi ňebavme sa vác; háj dajme sa rúbať; i toľko Spravme plťí, pre celé potrebních koľko je vojsko; A s pomocú bozkú na druhé prepravme sa medze: Tam rovním sa bojem, rovnú potkáme sa bitkú. Jestľi budú na suchém, jako včil, ňepráťeľi mísťe, 80 Nám voda ľen sa malá za ňevadné ujďe bojiščo: Jestľiže blíž pojdú, a do vatšéj hlbki sa pusťá. Jak misľím, toto všecko pre nás k ľepšému vipadňe. Mi staveních zdvihlí na plťách, oňi naproťi ňízkí Pod nami stáť a z vodstva budú ňesnadno potíkať.“ Tak povedá. Jednosvorní poslúchľi ho vodci. Rozkazi hňeď všeckím vidajú bez mešku vojákom Ostrím les rúbať zeľezom, plťe chistať ochotné. K práci ti nastúpá, a ťesarské nástroje pojmú. Mnoztvo na zem léhá borovíc, dubi z víški sa rúťá, 90 Jahňadi sa skacujú a milovné mokroti jalše. Po všelikém hrozné od ran zňá treskoti háji. Zver zuťeká, preč ptáci ľeťá, a hňezda opusťá; I kďe ňedávno šeré predtím sa nachádzaľi sťíni: Včil mihavím jasné sa opírá slnko paprškem. Jedni tu odrubujú haluzí po porádku, a krehkích Špalki panoh zbavujú, i ňerovné uzgi oďejmú; Částka merá a vrtá nebozícami ďéri na klíni; Časť zase vesla robí, a potrebné járma ku veslám; Ostatní hotové ťáhnú k voďe húžvami brvna: 100 Tam spolu jích zvazujú; a na každú k plavbe ochotnéj Pripravenú už plť veslové štiri krídla popripnú. Jak včeľi, do prázních vsaďené ku príchove klátov, Zhusta sa obracajú, žádních ňedajíce si odtuch; Jedni do pol sa ženú, a iné s pol; i ustami sladkú Ščávu nosá, a plásti robá, zňí všecko vučáňím: S tak veľkú ňeináč snážnosťú všecci sa pílá, Až plťe už hotové a drevenní stáľi nosáci. Tehdi na réku dajú, a v rovném počťe na každú, Ozbrojeních sama koľko mužov zňésť mohla, visadnú; 110 I z veľkím ňelaklí pusťá sa hňeď od brehu viskem. Odvážní v najpredňejšém raďe vojvoda Hartung Ze zmužilím na tricáťi plťách iďe Ňemcem, a každú Dvakrát pať silních z obojéj pere stránki veslárov. Toľko po ňem Humbold a Gromislav, toľko Agilmund, Toľko brat Erchenbert a Ludolf žeňe loďstva porádkem. V prostredu sám chvátá ohromní údami Britvald, Ostatní pozatím nárovnú od seba ďálú. Všecki už aj sa za prúd a za rádní dostaľi vímol, I breh prešli druhí a na ňižšé vchádzaľi vodstvo; 120 Ľen ňe Dipold: neb jak do prostredu hlbki sa blížil, A prudkím zmítan strmeňem peni ráňal hučícé, Jahňada náramná, vimľetá od prívalu z místa, Zrázu na plť sa vrazí, a celú hneď pod seba schváťí, (Ňišt vesla, ňišt všeľiká plavcov ňepomáhala práca) I množším haluzím a krutími ju zastre panohmi; V tom prekoťí, i šeréj bídnú do prepasťi zahrúží. Plavci tonú úbohí a ňeslávnú záhubu vezmú. Sotva tuhí Volkmár z obratním ujďe Hubertem: Neb jako náramnú sa vaľiť zahlédaľi skázu: 130 Hňedki poviskakujú, a do vod sa bez úrazu pusťá. K súsedním i druhom snážá sa plavbami dostať: Ti dlaňe jím podajú, a na plť hore rukma viťáhnú. Než strani s téj zmužilosťi plní Slavimíra vojáci, Jak na plťách sa plaviť báborské uzreľi mnoztva: Hňeďki do vod, potkaváď možná sa dopúščala vláda, Na žrebcoch bujních a na prudkích vbehľi nosákoch. Lúki tedáž napnú, i čo najďál šípi vipusťá. V tom po celém hrozní sa fikot rozľehňe povetrú, Svetlo sa odnášá, a zeľezní postaňe oblak. 140 Než po širéj sem tam ňesení voďe Ňemci, kutími Jak pevnéj spodek už zemi bidlami vládľi dosáhnuť, Hňeď plťe v jedno žehnať veľkú sa snažiľi prácú: Bár streľi už do samích i prehusté létaľi šípi, A mnoho ran ťažkích, hrozní i donášaľi úmor. Hartung pokríká, a takím svích zbudzuje vreskem: „Údatní druhové, včil, včil pochlapťe sa najvác: Plť k plťi nárovním zehromážďiťe všecci porádkem, A z veľkú do ňepráťelskích vrážajťe koňíkov Jedľi silú; dvojnásobnú ňech takto i od plť, 150 I hroznéj rázem sťihaní braňe pohromu vezmú.“ Tak povedá. Oňi ačkoľvek vídaného ňemohľi Všecci pre náramné vod hučáňí rozkazu slíchať; Predca sa z ostatnéj sami od seba napnuľi vládi: Plť k plťi pristavujú; na jeden sa za chvílu ňeveľkú Rad zejdú; i tedáž do ňepráťelského ochotní Veslami a svorními ženú spolu žerďami vojska, Náramní zdvíhá sa mužov, čo sa núkaľi, pokrik: Réka celá sa peňí a na víšku vihadzuje práňím, I trasavé metaná ve povetrú bľeskoti dává. 160 První najprudším uďerí na ňepráťela vpádem Gundelfing; i seďem žrebcov čo mu naproťi stáli Zachváťí, a do noh mocní dá jalšami úraz, Až pevné všeckím ňenadáľe sa zlámaľi kosťi. Podrazení oňi okľesnú, a celími na jedľi Prsmi ľehnú; i predek množšéj od ťerchi zahrúžá. V tom padnú i koňíci na plť; však najprve svého Nadstavením každí porazí ňepráťela ščápem. Tré tehdáž zahinú pres prostred šípami prešlí; Tré ňeprestrašeňí sa chopá, a ňepráťela rúbú: 170 Zaprislav Bertholfa, Subor Gundvalda zeťíná, Volkmana Medzidruh; sami však skoro ze sveta zejdú: Techto Rupert, teho Grím, tam zas teho potre Adelmund. Než Rozvad, poňeváč už ináč ňevládňe sa bráňiť, Gundelfinga, jakož sa fučící naňho zaháňal, Pres prostred polapí, a tuhím posťiskňe ho zvazkem: V tom spolu s ňím sa do réki hoďí, a hrubími priľehňe Údami údi hrubé; i tak ústami ešče virekňe: „Včil tu bojuj, mútnú lokajíc vlahu; túto za padlích Odplatu vezmi druhov.“ Povedá. On do dna zahrúžen 180 Mok strebe najmnožší, a do vln ducha z hrdla vipusťí. Obratní, jako rozháňá sa po rovňiňe, Albert Zrázu na peň zavaďí z duba, tam čo Perúnovi ňekdi Posvatní bíval, pozatím aľe zamladi ešče Nábožní kázal ho zeťať Rastislav; i modlu Roztrískať sekerú, a prudkím zahlaviť ohňem. Zastavené chitrí sa tedáž muži bidlami snážá Jedľi poodťáhnuť; ňijakú však predca ňemóžú Odbiť sa vládú; v tom jak dolu pospoľe skáčú, A stavenú chcú vidvihnuť plť rukma: Slováci 190 Šípi do ňích hádžú; ukrutná postaňe vražda. Ňemci do vod padajú, a hroznú záhubu tehdáž Všecci berú; prázná ľen plť sama zostala na pňi, A zmetaními bitá sem i tam sa kňísala vlnmi. Ohromití a ze všech první i na údi i vládu Stál Všechlap, koňskím chovaní od Predbora otca Stred hájov mlékom: poňeváč ho odemrela matka; Než pozatím hojnú a nad uhlím rádňe upéklú Žil zverinú; tuční ďivokích špik kancov a lútích Medveďov obzláštná jemu bívala vždicki pochúťka. 200 Na hrozném kameňú a holéj skaľe v jaskiňi léhal. On jako uhlédá Ariberta sa naproťi blížiť: Náramné do dutéj vrážá zemi dubsko, urostlí Čo dva bi ľedva uňésť na pľecách včil vládľi junáci. V tom, proťi báborskím sa hľeďící zavčasu šípom Obráňiť, sedmorpľeťení dá pred seba okruh. Ze všeckéj zahnatá na vodách plť vládi na zrutní Ščáp uďerí; aľe ňeprelomí, aňi z místa ho ňehňe. Ohromníma tedáž zapopádá jedľini rukma, A zdvíhá na visosť; údatní zrázu sa potknú 210 Bábori, a prekoťá, i na zad hore ústami padnú. Rozléhá sa tuhí krik, a hrozné brinkoce zbrojstvo. Sám ale plť hore nadvihlú (sila zbívala toľká) Prevráťí, a tuhím ju na Ňemcov rozžeňe hurtem, I všeckích privalí. Náramná postaňe skáza: Částka sa od vlastnéj prepichá braňe; částka sa veľkú Priklopená ťerchú padnúcích z násiľi jedľin Rozmačgá; pevné lomeňím prask dávaľi kosťi. Jak to viďá druhové, začnú vác ešče ho zbúdzať: „Všechlape údatní a vládú obdaren hojnú! 220 Aj ďál báborské prekacuj tak jalše: tuhími Ščápami a vlastními zatáď chceme hrotmi ťa brániť.“ Tak hovorá. Vďačnú sebe on hňeď raddu poslúchňe, A hroznú prevracá ňepráťela jedľi tuhosťú. Už silní Garvalda koráb, už strelca Adolfa, Též čo krutí Vigbert, čo ohromní ríďil Adelgard Vivráťí, a mužov prichlopí, i ve vodstve zamárňí. Veľkoduchí toľkéj ňeňesúcí záhubi Marbod: Náramné, pať sáh dlhoké, a na predku rozostrím Nadstavené zeľezom podvíhá brvno, i mocnú 230 Do zrutného zahnať pravicú sa ho Všechlapa chistá, Než toto mírnorukí pobadal jako náhľe Merislav: Ríchloperí zatočí hňeď šíp a do Marboda púščá, I strední prepichá mu hrtán: dolu padňe ohromní; A spolu on, spolu odhoďené zvuk dávalo brvno. Laklí sa strápá druhové; i nadarmo viťáhlím Obraňujú zbrojstvom: rovné všech potkalo ščasťí. I hrozní jako keď sa opusťil z oblohi príval; Hňeď každí hrkotá járek, voda strašne hučícá Náramnú sa valí hromadú, a na rovňinu zbíhá; 240 I skaľi, i stromoví, i ručícú od strachu ľichvu Zachváťí, a sebú znášá i do úvala rúťí: Tak zmužilí ňepráťelskích plť jedľini Všechlap Bol rúcal naporád, a hroznéj záhube dával. Tam zase obratní ze všeckéj vládi ochitrú Rozháňá sa plťú Viľibald, a brvnami v odpor Postavením hodlá rozlámať kosťi nosákom. V tom ňeprestrašení ke svím tak rekňe Žurovlád: „Údatní druhové! napred strílajťe do chitrích Šípami veslárov; pozatím aľe částka dlhími 250 Zrázu uďerťe na plť ščápí, a na mísťe ju stavťe; Částka zatáď ostrím seba aj svích bráňťe ze zbrojstvom.“ Tak povedá. Oňi hňeď veľké strel pusťiľi mnoztvo Pres povetrí, a seďem zbehlích pozrážaľi plavcov. Rukma tedáž zrutné zapopadnú drevca, a jedním V tom na ňepráťelskú uďerá plť rázem ochotní. Sekňe sa pristavená, a tuhím násilňe zavráťí Spátki vrhem, Tu krutí Érenfríd Lastova znášá, Pustosvet Rajnalda, Sebald Chvaľimíra a Víška; Keď jemu však napred boľi zmárňiľi bratra Gerarda. 260 Obratní do šedého Mislav Gotberta zamírí; On sa tedáž ukloňí; zňícá iďe pres hlavu pika, A krásného na tvár prostred čela pichňe Rudolfa: Hňeď léhá, i do vod prekoťí sa a v hlbce zahrúží; I dvojnásobní bere ho skór ze sveta úmor. V tom Gotbert Hňevomíra, Klodulf Zemomisla porážá. Než hrozní Žurovlád ostrím Adelolfa ťesákem, Údatného potom Helvíga, Adelboda, Kempta, A dvoch nárišavích Lamberta a Guida junákov, Z otca Radulfa pošlích i krásnéj matki Otildi, 270 Ze sveta odnášá; Volperta a Hermana lovca K tímto pridá, staršého pridá též Hajna, čo veľkú U svích mal vážnosť krajanov, že ze sadmi zachádzal, A ščepené chutnú naučil ňésť úrodu plánki. Ostatní i ňeméň druhové sa bez odtuchi v hrozních Obracajú pótkách, a ňepráťela zástupi márňá. Krv ťeče najmnožšá, vlastnú voďe barvu oďejme, A všeľikú ze sivéj obráťí réku na černú. Vesla a roztrepané od veľkéj násiľi jedľi, Sčíti i najmnožšé; i upadlích mrtvini Ňemcov, 280 I Slavimírovcov pozvrchnosť vodstva zaprestrú. A všeľikú sa hrnú Moravú, i po vímoľe krúťá. Než keď tak bojujú a v ukrutnéj bitce sa márňá: Rozlétá posaváď najšír voda zrázu opadňe, A s pol zodbíhá, i do svého sa vímola zavre A zhola báborské zaňechává na hľeňe jedľi. Rozďešení obojích veľkími sa pohnuľi ďivmi Zástupové, a malú bojovať prestávaľi chvílu, Ľen ňe Sulík; aľe roztočení do ňepráťela z veľkéj Rozháňá siľi ščáp, a prevíborného bojovní 290 Varnefrída na meč, jako spátki sa ozrel a zrakma Úhori na prázné a ňevernú réku zanášal, Medzi šijú a tilom zasahá; strela núter uchádzá, A krajní popresekňe jazik; zubi krem toho spodné Odnášá, a celím viľezá ven pres hubu ostrím. Keď tak ňeščastnú zahlédá náhodu Bertvín, Uprimní tovariš, veľkú sa rozejďe boľesťú, I spomstviť chistá; aľe skór než napňe lučiščo, A hrozného krutéj zňátrí póvodca žalosťi, Obratní ho preďejďe Sulík, i sprudka fičící 300 Pusťí šíp, a ňeozbrojené rozbodňe mu hrdlo: Krv sa valí hustá; oblúk z ruki padňe a strelka Ňeplatná; hňeď i sám potočí sa a na druha kľesňe. Jak to viďá, zbúrá sa tu vác i do bitki zapálá Bábori údatní a tuhí Slavimíra junáci; Ačkoľvek hlboké jím do blata vázľi choďidla. Šípi tedáž hvižďá, a dosáhlé vrhmi šišáki Zabľinčá, metaních sa ohromné praskoti ščápov Ohlasujú, a mečov náramní postaňe brinkot. Ťažkú sa zmužilí Berchtold, óo v Passove bíval, 310 A krásní mal dom, krásnú mal zahradu veľkú; Meščanov aj sa tricať rovnať mu ňemohlo bohatstvom, Rozháňá kopiú, a prvého Žitoslava bodňe; Černookého potom zase Chválboha, Drážka a Hlavsu, Než jako už do hrubého krutí vrazil Horboja oščep: Miklá sprudka ocel na meďenném láme sa ščíťe. V tom britkí vitasí meč s pošvi, a do brucha vetkňe: Báľe tedáž viľeťá i na černú zem sa rozestrú. Ďál srďitého zrazí Isťislava, Medzoňa, Chvasta. Bol bi tu ešče i vác horkéj smrťi mužstva oďevzdal; 320 Než veloúdatní žúriť ňezňésel ho Víboj: Naňho sa tehdi vidá, a pravú ruku utňe mu v lokťe: Jak kebi dovťipní ve mladém sťal háji remesňík Buďto jaseň, buďtož na ňebeskú víšku sa pnúcí Od zemi brest, a na vóz oje chcel neb rázvoru chistať. Obstarní Tatobor smrtonosním lúkem ochitrú Míril trsť; aľe v tom spešní jemu pod bradu zahnal Gumbrecht šíp; napatú on však strelu predca vipusťil: Táto fičíc povetrím Gumbrechtovi zrovna do črísel Povchádzá: oba tú istú hňeď padnuľi chvíľu; 330 Obstarní Tatobor na znak, doľe ústami Gumbrecht. Stáľi tu obzláštní pótkú dva na blíze junáci: Švárnookí Vitohosť a zrutnéj postavi Volfreg. Ti v seba náramním pozaháňaľi oščepi hurtem; Než stretlé behu na prostred končáre sa zetknú. A hrozní vidajú brinkot: v tom pospolu chitrí Spátki let obráťá, a zeľezmi sa do hľenu pichnú. Sprudka tu rozhňevaní, že darebné pusťiľi ščápi, Pristúpá, a svú každí z blata píku viťáhňe; I znovu do hroznéj vichopá sa bez odfuku pótki; 340 Než Vitohosť ríchlím predsťihnul Volfrega drevcom, A z veľkéj do dutého vrazil čela vládi; na trávňík On sa tedáž válá, a hnatú z ruki jedlu vipusťí. Obratní Hodimír čo na Bóroch bíval, a mírním Každú zver, každého zrazil v leťe ptáka lučiščom, Nadstavení miknul stuha šíp, a rizého Takulfa, Jak trúbí, a živého mužom k boju ohňa dodává, Do prostred nadutého parú ohrizka zapichňe; Trúba tedáž oňemí, a ňedošlé svého jačáňí Konca i zachríplé krvavá zvuki prestaňe zmítať. 350 Rozhorení Bilbach do hrubého Siráda, čo zdarních Tri sto rojov mával; veľkú madu vždicki a vosku Roztopoval hojnosť, napráhlí rozžeňe oščep; Než jeho síce chibí, aľe osmahlého zabíjá Preslava. Rozjedovan tu Sirád náramňe, že vzácní Padnul vrstovňík, ražní ze krivého lučišča Pusťí šíp, a celí pod okom ho do Bilbacha vháňá. Rovňe i obratní pochibil Hort, Bilbacha práťel: Neb jako do zrutného mikel Prosťislava oščep, Napravo zablúďil; mární vrh predca ňezostal: 360 Neb do sivého na krk sa zapichnul Misloka žrebca, A hladkí žárním prerezal mu na prostredu ostrím Celki hrtán, a druhím vibehol ven pod hrivu koncem: V tom raňení sa nosák od veľkéj zepňe boľesťi, A predníma duté sprvu ráňá nohma povetrí; Hrozňe potom sa šijú a krkem z ľeva na pravo už sem, Už sase tam zmítá; ušlú až k posľedu všeckú Lehňe parú; a svého na zem dolu zhadzuje pána. Obratní Slavimír tu svích ačkoľvek ochotních Podbúdzá, a tuhého rečú k boju ohňa dodává: 370 „Údatní druhové! poňeváč tá nastala chvíla, V ňéjžto braňú vidobiť prekrásnú máme si volnosť, Bídnú podľehlosť a boľestné vzďáľiť otroctvo: Včil teda svój si život krehkí ňeželíce hrďinskím Srdcem a ostatnú do ňepráťela padňime vládú: V počťe zakáď menší je, zakáď sa koňíci do bitki Ňepreplavá, a svím ňeposilňá zástupi mnoztvom; Ešče aňiž v lútéj tu Svatopluka pótce ňevídať.“ Tak povedá. Oňi hňeď, vatšú zahoríce na misľi Prudkosťú, tužším uďerá na ňepráťela hurtem. 380 V tom Ňezabud veľkého na zrost Valfrída zarážá, Víťazoslav Hervína, Sumor Gutmunda, čo mírné Lúki robil; streľenéj sám však smrťi z lúka ňevihnul. Ohromití na žltého vibral sa Renarda Zemislav, Na Kluniberta Umíl, a kriví na Frídmana Sitbor; Ten klaďivom, tam ten kopiú, aľe tento brňícím Svého morí a na zem sťeľe odporňíka lučiščom. Obzláštní Slavolub, padlého sin Otki, za smudlím Rozháňá sa Fromem sekerú ve dvojnako ostrú, A vládní strapatéj oďesílá do hlavi úraz; 390 V tom sa šišák prelomí, prelomá spolu od rani kosťi; Mozgov i časť viľeťí a na černí písek upadňe. Včil mnohoúdatní započíná žúriť Hodislav; I hrozní jako keď stuďenéj od pólnoci víchor Náramnú huhľe vsťeklosťú, a zvíški napadlí Chváče sebú i na vistrmené sňah záveje hádže: Tak Hodislav sa valí, a zasáhlích kopce nakládá. Napred síc mírné pravicú streľi zďálá vipúščá: Tu Fridmund, Volgast a obratní padňe Berechtvald, Aj srďiťí Rajnmár, aj veľkí ňekdi taňečňík 400 Engelbert, spaňilotvární též mláďeňec Hartvín: Čo včil do hroznéj prvňíkrát bitki sa pribral, A zbrojnú posaváď aňi len do ňepráťela ešče Ňezháňal sa rukú: tak zlé mu slúžilo ščasťí; Prestre sa též Valrám, údatní prestre sa Brunhild; Toľko i báborskích na trávňík ľehlo junákov, Koľko tuhích zatočil v odporné zástupi šípov. Než jako blíž dostal sa a už streľi všecki vihádzal: Ostrú náramnéj zapopádá ščápinu ťerchi; I zrutného tedáž v prostred čela bodňe Ramulfa, 410 Lebku celú prevalí, prevalí aj kosťi do mozgov; On léhá a na večnovekú noc svetla zavírá. Na zmužilého potom sa Eberbacha, Arnda potomka, Čo krajanov svích léki zeľin poznávať učíval, Rozháňá, a ponadstavené rozpichňe mu hrdlo. Ajchovi ďál uďerí na prostred sčíta, a pevní Poprerazí aj ščít aj drsní krúžkami pancír, A spolu záhubnú učiňí pod plúcami ďéru. V tom spádá a mokrú krvavími zem ustami hrizňe. Frajzinskému po ňem do črísel Ringoví mírí; 420 Než v behu ščáp zelhá; ňeľeťí však predca nadarmo; Neb na praví iďe hnát, a celú tam dúčelu zláme. K tímto pridá svorních dvoch Gilda a Hajnricha bratrov; Čo v jedném dome ľen, v jednéj ľen bívaľi izbe; A spolu ňezďeľení po ďedoch zrábávaľi úhor. Dosť aňi ešče ňemal na ukrutném Altmana morďe; Hroznú též Bernvalda, potom Volkprechta a Štajna Ňechce sa uspokojiť vraždú; aňi krem toho ňedbá, Od toľkích znované že okľesnuľi údi porážek; Do zrutného tedáž sa tu Erchenpalda mohutnú 430 Rozháňá kopiú, a zrovna ju do bradi pichňe; V tom škraňe rozvolní, i na rovné od seba částki Popreďelí; u samého jazik též zejme hrtána. Jak trikrát storočá od víški sa jahňada zrúťí, A strašní dá tresk, i do písku sa hlbki zarívá, Keď dva ju ľedva za ďeň ľetní sťať vládľi junáci: Bi z vischléj buďtož pode mlín žlab, buďto potrebnú K vozbe na ríchlotokí ukresať Váh mohľi korábu: Takto sa údatní povalí a hľen ustami rípe Erchenpald; takoví pod ňím zem dávala praskot. 440 Než zlobiví Britvald, jako predné zástupi ridnuť, Srdce trafiť zmužilé a na zad sa pomáľi ubírať Zahlédá: prudkím sa jedem vác ešče zapáli; A svích tak núká, i takímito zbudzuje slovmi: „Kamže sa bezrozumí naspák púščáťe, a v réce, Sotva čo ňesnadnú sme prebrodnuť vládaľi prácú Odvážíce život, dobrovolnú skázu hľedáťe? I chceťe tak do miléj lútého ňepráťela vlasťi Rovno uvésť, a kruté uvaľiť na ňu nápoki ohňe? To hľe je ten príslub honosících ňekdi sa veľmi, 450 Že v hroznéj Slavimíra a všech streťe bitce Slovákov; Dosť že aňiž ňebudú stačitelním ke hňevu počtem! Jestľiže tehdi jaká sa chitá vás hanba, a jestľi Ešče sa z údatnéj čo nachádzá vládi, ohavní Stavťe naráz beh váš, a danú slubu zisťiťe víru. Tam hľe Ďevín, tam pres prostred ňepráťela cestu Svú otvorťe braňú, a Svatopluka vložťe na prestol. Jestľiže však pominul stud a srdce zaklíčila bázen: Já ľen sám do krutéj sa oďevzdám bitki: vi stojťe, A zhoďením dočkajťe zatáď tu na rovňiňe zbrojstvom; 460 Až keď já dokonám, a hrďinskú chválu si získám: Spátki otrčťe chrbát i ňeslavní vezmiťe úmor.“ Tak povedá. Oňi, v rozhoreném takovúto ubodlí Srdci rečú, hňeď jak levové, od lačnoti besní, Keď zhlédnú juncov sa po úbočí stádo napásať, Náramním sa vrazá prostred ňepráťela hurtem: Érenhold Stražimíra, tuhí Oprislava Bernvín, Veľbeha Irmenvald, a Ňeustupa zetňe Giselbert. Obratní zabral sa na Hengesvalda Zorislav; Než porazil ho napred veľkí nad míru Vitelsbach 470 Váľečňík. Ostrím sa mečem na Milobrata vháňa Hengesvald, a naráz hlavu z jasním utňe šišákem. Bez baveňá na pravú sa zatáčá od seba stránku, A zrutnému ľevé presekává Zvestovi líco, Živkovi nos pozatím, Vratižírovi odňese prsti. Veľkoduchí i ňeméň obracá sa Vitelsbach, a ražnú Milkovi nad sľezinú, pod mocním Vládovi sťehnom Úraz dá kopiú, a oboch do mrákot odešľe. Účastních rovného čiňí též odsudu známích Troch tu bojovňíkov Hosťislava, Zámoja, Chvála. 480 Dosťi na tíchto ňeňí; aľe náramného i zrostem I vládú strednéj Pravdoslava do škraňe bodňe; On zrúťil sa tedáž, a bitá zem zazňela pod ňím: Tak jako keď vimľetá časťejším úskala déžďem Od vrchu najvišších odlúpňe sa kopcov, a zrázu Buďto do Váhu aneb širobežnéj zvrhňe sa Volgi; Rozďeľené zahučí náramním vodstvo jačáňím, A zrutní hori zlom do bezednéj zhltňe prepasťi. Pomňislav míril do Adelrata šípem, ochotní Tento ho predbíhá, a celím do hrtána zachádzá 490 Končárem; spolu hlas, ťažkí spolu zastavil odďech. Mocnú ďál zrážá pravicú Boľemíra, Obezda, Všetrapa, a známého na spev mľáďenca Baťána: Čo vždi nové spívať pastírov pesňe učíval; Sám aľe keď na milú hral dúčelu v háji: tu hňeďki Ze bľižšého za ňím okolá sa pobíraľi stáda; Ustali réki hrčať, ščebotáňí ustalo ptáctva. Jak malo biť ľepšé preňho zostať vždicki pri ovcách, A pri kozách, i krutéj ňenahlédať bitki vojákov! Tak tito medzi sebú v hroznéj sa potíkaľi váľce. 500 Než Svatopluk, zlété jak náhľe opadnulo vodstvo, Rozríďí a na šír polovíc rozťáhňe koňíkov: Neb dosaváď na svém stál mísťe a réku ňepreplul: Ostatním aľe nasľedovať seba káže junákom; I sťínní opoďál pres háj ponaďejda si cestu, Od Slavimírovcov, na druhéj straňe pótku vedúcích, Ňezbadaní, z vojskom hurtovnú prepluje réku; A svích hňeď núká, i takímito zbudzuje slovmi: „Údatní druhové! už tehdi sa všecci do rovních Dajťe radov; kráčajťe potom bez visku; a rázem 510 Jednomiselňe tuhí na ňepráťela pohrom učiňťe.“ Tak povedá. Oňi hňeď vidaní poslúchnuľi rozkaz. S príslušnú sa berú, ľen koľko je možno, ťichosťú. Než jako sa blížej ke Slovákov dostaľi vojsku: Náramním sa tedáž poozívaľi trúbi jačáňím. V tom sa na chitronohích rozbehnú žrebcoch, a zrázu Od boku najtužší pusťá na ňepráťela útok. Naplašení ti ňenazdálím sa pobúriľi vpádem. Od predu báborské, báborské od boku vojsko Braňmi hrmí, a krutú rozmáhá mordi porážkú. 520 Zástupi aj tu i tam sa matú a vraždami ridnú. V tom na Ďevín zachopá sa i v pevné ohradi zavrú.