Národnie spievanky 1 – Spevy historicky pamätné
Autor: Ján Kollár
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Ivana Hodošiová, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Simona Veselková, Martina Kališová, Martin Skakala
Obsah
[69]
Idem, idem, neviem zkade,
moje srdce ako v ľade,
lebo moju vlasť opúšťam,
a v šíry svět nohy púšťam.
Idem, idem, lebo musím,
chudobnej som matere syn,
chudobná ma mati mala,
horko ťažko vychovala.
Potlkeň[70] som bou aj budem,
pokiaľ v ohni nezahynem,
radšej v ohni než v špitáli,
bodaj sme ho nepoznali.
Ten Pivoda, náš kapitán,
platiu by nás, ništ nemá sám,
jeho mundier[71] otrhaný
a koňa mu šklbú vrany.
[69] Juraj Rohoň. Pav. Lauko. J. K., NZ I, 440: Porov. Ant. Szirmay, Hungaria in parabolis, 41: „Keď roku 1700 po smrti Karola II., španielskeho kráľa, o španielske dedičstvo tuhá vojna vypukla medzi panujúcimi rodmi rakúskym a bourbonským, Pivoda, z Liptovskej stolice pochádzajúci, vojenskou udatnosťou dosiahnuc hodnosť kapitána, oddiel dobrovoľníkov, ktorí žili z nepriateľskej koristi zpomedzi čvargy sosbieral a pretože tomuto oddielu neplatil žold a ani nepriateľská korisť nepostačovala, súc bez všetkej táborovej výstroje, stal sa príslovečný u Maďarov (i u Slovákov, J. K.), že „Pivodov regiment nemá ani bubon ani zástavu“. Pretože namiesto stanov mal ponaťahované plachty, jeho vojsko sa nazývalo tiež „plachtové vojsko“. — Rodín, meno Pivoda nosiacich, doteraz je dosť u Slovákov. ČČM VI, 1832, 391.
[70] potlkeň — tulák
[71] mundier — rovnošata
O autorovi
Ján Kollár
slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu
