Národnie spievanky 1 – Spevy historicky pamätné

Načos ma, mamko, načos ma mala,
keď si vedela, že bude vojna?

Ťažká mi bola vojna turecká,
ešte je ťažšia vojna francúzska.

Keď som išiou na Francúza,
nevedeu som, čo je núdza,
nevedeu, nevedeu,
len mi Francúz povedeu.

Keď som si ja koňa sedlau,
tak muoj otec na mňa volau:
Bože muoj, synku muoj,
darmo som ťa vychovau.

Od Prešporku dážď ide,
přišel by on, jaj Bože!
už moj milý nepríde,
Pre Francúza nemuože.

Čo je to za prekážka,
že tá vojna tak ťažká,
a cesta tak ďaleká!
Zle milovať vojaka.

Nu jen, chlapci neženatí,
nedejte se ponúkati,
kone si richtujte,
šable pripasujte,
maširujte!

Choďte šťastne a bojujte,
vašich predkov nasledujte,
králové uherskí
bývali šťastliví,
vy probujte!

Zbite Francúza na skazu,
ukážte zmužilost pravú,
buďte verní králi,
svojej vlasti stálí,
pro svú slávu.

A jestli z vás který padne,
co se státi múže snadne,
na jeho hrob nápis
„Hic miles quiescit“^[92]
napsat dáme.

Jestli šťastne zvítezíte,
k nám se zase navrátíte,
budeme vítat vás,
a veselý bál zas
obdržíte.

A tak všetci naši milí
choďte šťastne ven z krajiny,
tam vás jedna dáma
insurgentom^[93] známa
očekává.