Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Ivana Hodošiová, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Simona Veselková, Martina Kališová, Martin Skakala. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 191 | čitateľov |
[72]
Lietaly, lietaly dva orly nad nami,
milý, mocný Bože, čože bude s nami?
Sokolov, holubov všeckých rozplašily,
krahulcom, jastrabom škrtiť dovolily.
Pokiaľ té sokoly po krajne lietaly,
potiaľ i holuby smelo hrkútaly.
Teraz vtáci škrtia a sovy húkajú,
holuby po kútach smutne sa skrývajú.
Ach, milí sokoli, semže sa, sem majte,
holúbky, hrdličky vyplieniť nedajte!
[73]
Boli chlapci, boli, ale sa minuli,
a po malej chvíli minieme sa i my.
Keď sa my minieme, minie sa krajina,
ako by odpadou vrštek z rozmarína.
Keď sa my minieme, minie sa celý svet,
ako by odpadou z červenej ruže kvet.
Mrcha znak nám dali, keď korunu vzali,
korunu odnesli, kterú sme my mali.
Od mnohých kúpenú s penezmi i s krvou,
na to ništ nedbali, vzali ju i s truhlou.
Devet rokov bola v neštestí poddána,
pomohol jej pán Boh, že sa k nám dostala.
Našou vlastnou krvou krajnu sme dostali,
Nemca pre roboty do nej sme prijali.
Gejza král uherský prijal Nemcov prvší,
drali a kopali, boli vždy najmenší.
Včil nám rozkazujú, z nás sa vysmievajú,
v nasej vlastnej krajne za ništ nás nemajú.
Rozkaz nám vydali, aby sme vedeli,
do roka nemeckú reč nám naložili.
Chcejú nás obliekat nasilu do plunder,[74]
chcejú nás vyhnati nasilu ven z Uher.
Uhrú potlačujú, Nemcú povyšujú,
té naše slobody za ništ už nemajú.
Už naše slobody naskrze zavrhli,
tí bezbožní Nemci, ktorí u nás žili.
Potrhali Polskú, trhali Uherskú,
jako potrhali krajinu barbarskú.
Dostal každý částku, ale ne velikú,
zarmucujú ludí až i do včilejšku.
Značia domy, značia, tu sa popisujú,
či pán, či poddaný, čierny mundier majú.
Starodávní vúdci, či sa vám to páčí,
keď nás císar v mundier jednaký obláčí?[75]
Poliak nás lutuje, Turek sa čuduje,
čo sa s nami robí, všade sa spytuje.
Král Brandeburk[76] ten sa z toho velmi smeje,
že k nemu nejdeme, velmi sa čuduje.
Hollandi nás bavia, popis odtahujú,
popis odtahujú, keď kupčit nedajú.
Lutujte, lutujte, vy uherskí páni,
že uherská krajna hyne mezi nami.
Horekuj, horekuj i ty, mladá ženo,
že je zapísanou tvojho muža meno.
Dievčatko za uhlom, poplač si za Uhrom,
nebanuj za Nemcom, najdeš ho za chlievcom.
Čvrlikali vrabci, nebojte sa chlapci,
keď sa Uhor zvrtne, desat Nemcov sfrkne.
[72] 0ndr. Thaisz, Alex. Porubský. ČČM VI, 1832, 392.
[73] Ondr. Thaisz, Alex. Porubský. Prvé tri dvojveršia sú ľudové (sú aj v PS), ostatok je hungaristický politický pamflet, namierený proti reformám Jozefa II. PS I, 75, SNP II, 66 (2. a 3. sloha).
[74] plundre, plundry — široké nohavice
[75] obláčiť — obliecť
[76] Král Brandeburg — Friedrich II., Veľký, kráľ pruský (1712 — 1786).
— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam