ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Húsenka zďaleka,
lietala zvysoka,
zavolala na oráčov:
Orajte zhlboka!

Orajte ne to tú,
neďaleko plotu,
vidíte tam moju milú
v strakavom fiertochu.^[17]

Už sme vršky zorali, ešte máme kamence,
poďže, diovča, poháňať štyri voly, dva junce!

Už sme nivy zorali, ešte máme prielohe,
poďže, diovča, poháňať štyri voly, dva kone!

Orau by som, brániu by som,
keby milá poháňala, radšej by som.

Ore šuhaj, ore, úhor preoráva,
ani biča nemá, len tak povoláva.

Dnes som zorau pod polluknia^[20]
a včera som pod mieru,^[21]
ráno puojdem na panštinu
a ku milej k večeru.

A tam hore pod javorom
orie Mariš s jedným volom,
ešte brázdu nezorala,
už ju mati zavolala:

Mariš, Mariš, poďže domú,
vydávam ťa, neviem komu,
vydávam ťa za Janíčka,
za švárneho šuhajíčka.

Orava, Orava, všecka pooraná,
orali ju chlapci v noci pri mesiaci.

Ej, na močár, mojo volky, na močár,
nepojdem ja ku neveste navečer,
ale pojdem ku dievčatku švarniemu,
švo^[23] mi dajó po Mihale za ženu.

Oraly by mojo volky, oraly,
koby maly pohoniše z Oravy,
ale majó pohoniše z Mokrenca,
nekcú mojo volky orať do konca.

Oraly by mojo volky, oraly,
koby maly pohoniše z Oravy,
ale majó pohoniše z Podola,
lepšia je tá mladá žena jak roľa.

Oraly by mojo volky, oraly,
koby maly pohoniše z Oravy,
ale majó pohoniše z Obludu,
veru mojo volky orať nebudú.

Orala, orala,
sivýma volkama:
Hajs! Hajs! Hajs, moje sivé volky
do dvora!

Pamatuj, pamatuj,
své slova uvažuj,
žes mi slibovala má býti,
pamatuj!

Spomeneš, spomeneš,
jestli má nebudeš,
na tvé falešné milování
spomeneš!

Nebudeš, nebudeš,
šťastlivá nebudeš,
až pokud tvúj slib nevyplníš,
nebudeš.

Vezme te, vezme te
smrt v najlepším kvete,
bys jiných nezvodila více,
jako mne.

Orie rataj^[25] pod horou,
hájže, hájže, šesť volov!
Doniesla mu mati jesť:
Poďže, syn muoj, poďže jesť!
A ja jesti nepuojdem,
kým brázdičku nezoriem!

Orie rataj pod horou,
hájže, hájže, šesť volov!
Doniesol mu otec jesť:
Poďže, syn muoj, poďže jesť!
A ja jesti nepuojdem,
kým brázdičku nezoriem.

Orie rataj pod horou,
hájže, hájže, šesť volov!
Doniesol mu bračok jesť:
Poďže, bratu, poďže jesť!
A ja jesti nepuojdem,
kým brázdičku nezoriem.

Orie rataj pod horou,
hájže, hájže, šesť volov!
Doniesla mu sestra jesť:
Poďže, bratu, poďže jesť!
A ja jesti nepuojdem,
kým brázdičku nezoriem.

Orie rataj pod horou,
hájže, hájže, šesť volov!
Doniesla mu milá jesť:
Poďže, milý, poďže jesť!
A ja jesti priam puojdem,
len si volky vypriahnem.

Kedyže to žítko zejde,
čo na moju svadbu bude?
Nezejde v tej jeseni,
lebo je to v mrcha zemi.

V planej zemi neoranej,
len motyčkou pokopanej,
ani bránou nezbráneno,
len halúzkou zavláčeno.

Zasial som žítko, zišiol mi ovos,
dobre si, gazda, zemičku povoz!^[27]

Dva razy povoz, tretí raz úhor,
potom si zasej pšeničku v úhor!

Čo ja dbám, keď ja mám
v zahrade hrušky?
Kedy chcem, naberiem
si do fertušky.

Čo ja dbám, keď ja mám
blízko studničku?
Keď smedím, naplním
vodou krhličku.

Kopali, orali,
a ja som ležau,
dievčatá volaly,
hneď som k nim bežau.

Keby mňa mamka na trávu dala,
veľký bych jej ja batoh nažala.

Ale mňa mamka na trávu nedá,
nech si hu sama po poli hledá.

Nieto jej v poli, ani v údolí,
jesto jej dosti na panskej roli.

Na panskej roli orú mládenci,
kto im pomáha? Panny pod venci.

Zlámalo sa im na pluhu ojce,
ktože ho robí? To moje srdce.

Zlámalo sa im plužnuo koliesko,
kto im ho spraviu? Moje srdiečko.

Odtrhla sa im na pluhu deska,
ktože ju robí? Panenka herská.

Zlámala sa im preorávačka,^[29]
kto im ju spraviu? Má frajerečka.

Zlomila sa im v ťažadle zátka,
kto im ju spraviu? Má milá Katka.

Prelomiu sa im napoly hriadeľ,
kto im ho spraviu? Moj milý frajer.

Zrazila som si na palci hánku,
choďže, šuhajko, pre moju mamku!

Janík, Janík, biely Janík,
zovie teba pán úradník,
čo si zorau pod ten ľadník?

Zorau, zorau až po chodník,
zorau, zorau, ale málo,
koliesko sa mi zlámalo.

Čia to roľa nezoraná?
Veru je to mojho pána.

Štyri kozy, piata ovca,
to je kŕdeľ mojho otca.

Kdze idzeš, Haničko? Orac za vodu.
Kto ci budze pohaňal? Ja ci nebudu!

Najimem ja śebe svojeho mileho,
co mi budze pohaňal do rana bileho.

To košicke chlopci, velke mizeraci,
śali korec prosa, vypili jim ptaci:

Pošli oni, pošli, do pana žalovac,
pan jim tak povedal: Bolo vam varovac.