Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Andrea Kvasnicová, Ivana Hodošiová, Simona Veselková, Ivana Černecká, Martina Kališová, Jakub Košuth, Ján Janovic. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 112 | čitateľov |
Obsah
[132]
Dala sem mu tri groše,
milý mužu, kup kaše!
A on kúpil tabaku,
saframenský Hanáku.
V paklíku peníze,
nebojme se núze
nic!
Dám groš na kasičku,
ach, Bože, v paklíčku
nic!
A tá naša Katarinka,
a tá naša Hanka,
navarily kaše s mliekom,
nakrmily Janka.
Družba pri poslednom jedle na svadbe, nesúc tanier v ruke, hovorí
Otvárajte ruku vašu,
kuchárka prosí za kašu.
Ja mám ženu, krásnu Doru,
čo mi nechce jesti bobu,
len kašičku omastenú,
v sladkom mlieku navarenú.
Jedz kašu, nedúchaj,
pod obločkom nebúchaj!
Jakže by som nebúchau,
keď som diovča zaňuchau.
Naučí ťa žena móres,
budeš hlady mreť jako pes.
Sama bude jesť beluše,[137]
a tebe dá s lojom kaše.
Upraží si praženicu,
ty budeš chleptať ženticu.[138]
Ona bude kurecinu,
ty dáku zapareninu.
Sobe upeče pečeňu,
tobe dá zvaru smudenú.[139]
Ona bude jest pirohy,
ty buchty, žebrák ubohý.
Ona bude piť pálenku,
a ty si choď na studienku!
[140]
Čím si ich chovala (deti),
keď si ništ nemala?
Tou varenou kašičkou,
varenou kašičkou,
studenou vodičkou,
to sa moje mozole!
Žartovný rozhovor v piesni medzi dieťaťom a matkou
Mamička, kde si bola? „Vo mlyne!“
Čos tam robila? „Múčku som mlela.“
Načo ti je tá múka? „Kašičku variti.“
Pre koho? „Pre tebe.“
Čím ju osolíš? „Bielou soličkou.“
Čím ju omastíš? „Mladým masielcom.“
Matky alebo pestúnky bavievajú takto dietky: Ukazováčikom na dlani dieťaťa niekoľko ráz točiac, ako by kašu miešaly, a potom každého prstu sa dotýkajúc, hovoria tieto slová:
Navarila mamička kašičky,
poďte sem, poďte sem, moje dietočky!
Tomuto dala na mištičku,
tomuto na tanierik,
tomuto na lyžičku,
tomuto na vidličku,
a tomu najmenšiemu nič nedala,
ale mu prasiatko zaklala:
kik! kik! kik!
Pán pater[141] sa díva, či sa dožne niva?
Dožne, ak dá žencom pirohov a piva.
Dožne aj poviaže, aj snosí do krížov,
ak sľúbi viazačom vínečka a slížov.
Jedla by ja, jedla,
premazané jedlá,
akové takové,
halušky makové,
keby mi doniesli
chlapci súsedové.
Halúšky sa nehnevajú,
keď ich maslom oblievajú
a zuzáky[143] nebožiatka,
ležia v maku jak prasiatka.
Hudy, hudy švec,
zahnal babu preč.
Nevedela šišky[144] variť,
ani polievku zapražiť,
ani chleba piecť.
Maličkí sa soberieme, maličkí budeme,
navaríme mrvenice, kochať se budeme.
Dievča ze Seni ce ce ece ecece,[146]
navar šošovi ce ce ece ecece!
Ja bych navari la la ala alala,
čím bych zasmaži la la ala alala?
Puojdem k mäsiaro vi vi ivi ivivi,
kúpim si tam lo ja ja aja ajaja,
bude zasmaže ná ná aná anáná,
šošovička mo ja ja aja ajaja!
Ako budeš hospodáriť,
tak ti budem jesti variť:
na poludnia šošovicu,
a na večer kyselicu.
Kyselica[147] kyselá,
štyri roky visela,
a v piaty ju dol zali,
všetci za ňou plakali.
Moja mati, dobrá mati, a ja som jej dobrý syn,
mala ona trocha repy, a ja som jej vynosiu.
Riadkom, chlapci, riadkom, dolu naším sádkom,
tam je milá hladká, ako repa sladká.
[152]
Na peci nechala mati
hrniec plný s repou státi.
Išlo k nemu nebožiatko,
to divotvornuo kuriatko;
gazdiná sa na to hnevá,
a ono si takto spieva:
Žeriem repku,
na nálepku.
Povedau mi jeden chlapec,
že ja neviem chleba napiecť.
Zlyhau chlapec ako šelma,
napečiem ho ako žemľa.
Moje brucho ako deska,
nevidelo chleba dneska,
okrem kúštek pagáča,
už mi sily nestačia.
[132] J. K, NZ I, 447 — 448: Kaša. Porov. Výklad ku Slávy Dceře, str. 310 a str. 386. I prísloví o kaši mnoho je u Slovanov, napr. slovenské: Uč ty svoje deti kašu jesť, t. j. nepleť sa do toho, do čoho sa nerozumieš; ruské: Kaša mať naša. — Kašu ješ a nožom nerež. — Na čužuju kašu nadejesja a svojab v peči byla. Aj u Korutancov nosia pri konci svadby jeden tanier s kašou, čiže s múčnym jedlom (struklou), druhý, na ktorý peniaze pre kuchára dávajú. Porov. Slovanka u Dobrovského, str. 91. Potom Rohrer I, str. 54: Obvyklým jedlom u Korutancov je kaša z pohánky.
[133] Z piesne o vínku: Nepi šuhaj, nepi vody.
[134] Viď triedu III. Klebety.
[135] kuľaša — kaša z múky, uvarená vo vode
[136] múčnica — polievka z varenej múky
[137] beluš — bialoš, okrúhly koláč
[138] žentica — žinčica
[139] smudený — prihorený
[140] Z piesne vojenskej: Čie sa to pávy, posledná sloha.
[141] pater, páter (lat.) — kňaz, mních
[142] lokše — pečené koláčové cesto, pokrájané, poliate maslom a mliekom a posypané makom alebo tvarohom
[143] zuzáky — opekance
[144] šiška — pampúšok, múčnik pražený v masti
[145] mrváň — druh koláča
[146] Senica — dedina v Nitrianskej. PS II, 50 — 51.
[147] kyselica — kyslá polievka
[148] Rybník — dedina v Tekove
[149] pytľovaný — jemne mletý, osievaný
[150] demikát — polievka z bryndze
[151] vyskočkur — rascová polievka
[152] Z piesne o Zmokovi.
[153] PS II, 161.
[154] kobej — keby
[155] kod — keď
— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam