ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dala sem mu tri groše,
milý mužu, kup kaše!
A on kúpil tabaku,
saframenský Hanáku.

V paklíku peníze,
nebojme se núze
nic!

Dám groš na kasičku,
ach, Bože, v paklíčku
nic!

Nemcom zelina,
Uhrom slanina,
a Slovákom
kaša s mliekom.

A tá naša Katarinka,
a tá naša Hanka,
navarily kaše s mliekom,
nakrmily Janka.

Nedobré jest víno deťom,
lepšia jest im kaša s mliekom.

Nahnevau sa starý na svoju ženu,
že mu dala kašu nedovarenú.

Radšej by si ženy kašu dováraly,
jako nebožiatka diovky ovrávaly.

Hostia naši, hostia, čo vám predložíme?
Kaše navaríme, medom osladíme.

Nechcela kaše,
ani kuľaše^[135]
s olejom,
pobrala handry,
ta šla na vandry
s Ondrejom.

Šla variti múčnicu,^[136]
prevrhla si pavnicu,
mať varechu chytila,
diovku variť učila.

Chamuľu varila a hrnčok zabila,
i maslo zožrala, na mačku reptala.

Otvárajte ruku vašu,
kuchárka prosí za kašu.

Ja mám ženu, krásnu Doru,
čo mi nechce jesti bobu,
len kašičku omastenú,
v sladkom mlieku navarenú.

Jedz kašu, nedúchaj,
pod obločkom nebúchaj!

Jakže by som nebúchau,
keď som diovča zaňuchau.

Naučí ťa žena móres,
budeš hlady mreť jako pes.

Sama bude jesť beluše,^[137]
a tebe dá s lojom kaše.

Upraží si praženicu,
ty budeš chleptať ženticu.^[138]

Ona bude kurecinu,
ty dáku zapareninu.

Sobe upeče pečeňu,
tobe dá zvaru smudenú.^[139]

Ona bude jest pirohy,
ty buchty, žebrák ubohý.

Ona bude piť pálenku,
a ty si choď na studienku!

Čím si ich chovala (deti),
keď si ništ nemala?
Tou varenou kašičkou,
varenou kašičkou,
studenou vodičkou,
to sa moje mozole!

Mamička, kde si bola? „Vo mlyne!“
Čos tam robila? „Múčku som mlela.“
Načo ti je tá múka? „Kašičku variti.“
Pre koho? „Pre tebe.“
Čím ju osolíš? „Bielou soličkou.“
Čím ju omastíš? „Mladým masielcom.“

Navarila mamička kašičky,
poďte sem, poďte sem, moje dietočky!
Tomuto dala na mištičku,
tomuto na tanierik,
tomuto na lyžičku,
tomuto na vidličku,
a tomu najmenšiemu nič nedala,
ale mu prasiatko zaklala:
kik! kik! kik!

Pán pater^[141] sa díva, či sa dožne niva?
Dožne, ak dá žencom pirohov a piva.

Dožne aj poviaže, aj snosí do krížov,
ak sľúbi viazačom vínečka a slížov.

Na Vianoce opekance, na Nový rok lokše,^[142]
už ťa diovča zanechávam, nech ťa vezme, kto chce.

Jedla by ja, jedla,
premazané jedlá,
akové takové,
halušky makové,
keby mi doniesli
chlapci súsedové.

Halúšky sa nehnevajú,
keď ich maslom oblievajú
a zuzáky^[143] nebožiatka,
ležia v maku jak prasiatka.

Hudy, hudy švec,
zahnal babu preč.
Nevedela šišky^[144] variť,
ani polievku zapražiť,
ani chleba piecť.

Čert stvoriu dedinu v Považí Žilinu,
v Žiline chleba nie, len samé mrváne.^[145]

Maličkí sa soberieme, maličkí budeme,
navaríme mrvenice, kochať se budeme.

Dievča ze Seni ce ce ece ecece,^[146]
navar šošovi ce ce ece ecece!
Ja bych navari la la ala alala,
čím bych zasmaži la la ala alala?

Puojdem k mäsiaro vi vi ivi ivivi,
kúpim si tam lo ja ja aja ajaja,
bude zasmaže ná ná aná anáná,
šošovička mo ja ja aja ajaja!

Nevedela, čo má robiť od strachu,
nasypala šošovice do hrachu.

Ako budeš hospodáriť,
tak ti budem jesti variť:
na poludnia šošovicu,
a na večer kyselicu.

Kyselica^[147] kyselá,
štyri roky visela,
a v piaty ju dol zali,
všetci za ňou plakali.

Na Rybníku^[148] zakázali,
aby kyseľ nevarili,
len halušky pytlované,^[149]
pre tie diovky cifrované.

Pomaly, barani,
nevládzem za vami!
A potom ani tak,
budem jest demikát.^[150]

Gazdiná, gazdiná, zle si gazdovala,
kapusta ti zhnila, keďs hu nezmývala.

Nechcem ja Ondráša, ale ja chcem Ďura,
čo mu budem variť s rascou vyskočkura.^[151]

Moja mati, dobrá mati, a ja som jej dobrý syn,
mala ona trocha repy, a ja som jej vynosiu.

Riadkom, chlapci, riadkom, dolu naším sádkom,
tam je milá hladká, ako repa sladká.

Na peci nechala mati
hrniec plný s repou státi.

Išlo k nemu nebožiatko,
to divotvornuo kuriatko;
gazdiná sa na to hnevá,
a ono si takto spieva:
Žeriem repku,
na nálepku.

Hop! hop! hop!
diovkam huby, chlapcom buob.

Povedau mi jeden chlapec,
že ja neviem chleba napiecť.

Zlyhau chlapec ako šelma,
napečiem ho ako žemľa.

Kobej^[154] si bou prišiou, kod^[155] som ti kázaua,
veru bej ti boua koláčov napiekua.

Moje brucho ako deska,
nevidelo chleba dneska,
okrem kúštek pagáča,
už mi sily nestačia.

Súsedovie Mara hrubý vrkoč mala,
za kúštik farbačka odrezať ho dala.