Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Hospodárstvo a roľníctvo


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Hospodárstvo a roľníctvo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Andrea Kvasnicová, Ivana Hodošiová, Simona Veselková, Ivana Černecká, Martina Kališová, Jakub Košuth, Ján Janovic.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 107 čitateľov

Pole, žatva

Obsah

126. Žatva, milá žatva…
127. Pole moje, pole…
128. Čože mi je po ňom…
129. To tarčanskuo pole…
130. Hlavička ma bolí…
131. Nebojte sa, chlapci…
132. Mám ja jednu lastovičku…
133. Čie to husi…
134. Diovčence, do žatvy…
135. Hrajže mi, srpok…
136. Žala by ja, žala…
137. Rada všetko robím…
138. To je tá…
139. Žnica som ja…
140. Pole, šíre pole…
141. Ani mi to žatia…
142. Vysoký je Lysec…
143. Veselá, veselá…
144. Zažínajže, diovča…
145. Žnimeže len, žnime…
146. Čože tá Anička…
147. Veje vietor, veje…
148. Ľúbosti, ľúbosti…
149. Našla som korčeky…
150. Znojík mi je…
151. Šuhajík, šuhajík…
152. Žalo diovča…
153. Ej, žala ja…
154. Keby boli Slováci…
155. Maďari, Maďari…
156. Bude dážď…
157. Dolina, dolina…
158. Naša pani…
159. Naša pani, naša…
160. Išlo dievča žito žať…
161. Dostal sa mi, dostal…
162. Pán páter sa díva…
163. Lány moje, lány…
164. Trebárs ty máš…
165. Už sme vrchy požali…
166. Čieže je to…
167. Zelenuo žítko…
168. Ej, lúka, lúka…
169. Roži málo…
170. Už sme sa nažali…
171. Nevyberaj diovča…
172. Prepelička prepeľuje…
173. Naša pani…
174. Hraj, srpík…
175. Koby ja mala…
176. Vlakom, sluniaško…
177. Za hor, slunečko…
178. Žnimeže ho, žnime…
179. Čo budeme robiť…
180. Už sme my…
181. Žnimeže len, žnime…
182. Zaraduj sa…
183. Hotuj, pane…
184. Domov, ľudia, s poľa…
185. Už nám Pánboh…
186. V nášho pánovom dvore…
187. Pri skončení žatvy…
188. Našeho pana žnivo…
189. Buď pochválen…
190. Nasiau som žitko…
191. Povedau si…
192. Boli by ma zabili…
193. Počkajte, voliari…
194. Tadana, tadana…
195. Sokole, biely vták…
196. Keď moja milenka…
197. Jedna žala tatarečku…
198. V zelenej pohánce…
199. Vyletela prepelička…
200. Šošovička šomre…
201. Akože to…
202. Bože, nás požehnaj…
203. To lubinské pole…
204. Ej, veru na Dole…
205. Nepojdem do žatvy…
206. Kolo, slunko, kolo…
207. Keby mi tu bolo…
208. A na temto láne…
209. Bolí ma malíček…
210. Ej, veru ke koncu…
211. Ej, veru na konec…
212. Veru som ja žala…
213. Ej, veru vinohrad…
214. Ej, veru požínaj…
215. Ej, veru žítko žat…
216. Veruže ho žnime…
217. Čakaj ma, mamenko…

126. Žatva, milá žatva…

[69]


Žatva, milá žatva, vitaj s novým chlebom!
Už budeme spievať tam pod holým nebom.

127. Pole moje, pole…

[70]


Pole moje, pole, rozdelenuo v dvoje!
V ktoromže je, v ktorom, potešenie moje?

Potešenia nemám, poteš ma, Bože, sám,
potešže ma takým, čo ho v srdci nosím.

Potešenia moje, v ktorej si krajine?
dobre moje srdce za tebou nezhynie.

128. Čože mi je po ňom…


Čože mi je po ňom, po poli zelenom,
keď sa mi neprejde moje srdce po ňom.

Veru je to pole všecko opálenuo
a moje srdiečko všecko obolenuo.

129. To tarčanskuo pole…

[71]


To tarčanskuo[72] pole rovné jako grešla,
po ňom sa prechodí moja milá duša.

To cinkotskuo pole rovné jako peták,[73]
po ňom sa prechodí muoj milý neborák.

130. Hlavička ma bolí…

[74]


Hlavička ma bolí, srdiečko vo mne hrá,
ach, beda, prebeda, čože to znamená?

Znamená, znamená, že mi Buoh dobre dá
a ja si tak myslím, že vyžínať musím.

Čo by vyžínala, ver bych ništ nedbala,
len bych si šuhaja po vuoli dostala.

131. Nebojte sa, chlapci…


Nebojte sa, chlapci, nebojte sa hladu,
už je žítko zralé niže Belehradu.[75]

132. Mám ja jednu lastovičku…

[76]


Mám ja jednu lastovičku, ona ráno spieva:
Vstaň hore! Vstaň hore, má milá, premilá.

Mám ja jednu prepeličku, ona vo dne volá:
Poď, poď žať! Poď, poď žať, diovčatko do poľa!

Mám ja jednu holubičku, ona večer kvíli:
Choď domov! Choď domov, príde k tebe milý!

133. Čie to husi…


Čie to husi, čie to, vyzobaly žito,
vyzobaly klasy, šuhajove vlasy.

134. Diovčence, do žatvy…


Diovčence, do žatvy,
srpy[77] ako britvy.
Ktorá vyžne postať,[78]
má šuhajka dostať.

135. Hrajže mi, srpok…


Hrajže mi, srpok, hraj, ďaleko je muoj kraj,
ak nebudeš hrati, tu budeš bývati.

136. Žala by ja, žala…


Žala by ja, žala, hlávku nezdvíhala,
keby pri postati frajeríka mala.

Žala by ja, žala, na širokú postať,
keby ja vedela, komu sa mám dostať.

Žala by ja, žala, s velikou radosťou,
keby ja vedela, že budem nevestou.

137. Rada všetko robím…


Rada všetko robím, najradšej žnem v poli,
trebárs ma chrbátik od shýbania bolí.

Čo bolí chrbátik, to zahoja očká,
kedykoľvek pozrem na muojho Janíčka.

138. To je tá…


To je tá, to je tá, čo nerada robí,
na slnce pozerá, či skoro zachodí.

Dobrá som ja, milý, dobrá som ja žnica,
vezmi ma, budem ti dobrá robotnica.

139. Žnica som ja…

[79]


Žnica som ja, žnica, dobrá robotnica,
za druhou dve kopy a za mnou dva snopy!

Žnica som ja, žnica, spievam pekné nuoty,
ach, ale sa hanbím zajtrajšej soboty.

Mezi nechty vuosťa,[80] prsty dopichané,
akože mi, milý, dáš prstenčok na ne?

Slncom ohorely líčka obidvoje,
akože ich bozkáš, potešenia moje?

140. Pole, šíre pole…

[81]


Pole, šíre pole, pokiaľže si moje?
Až po ten chodníčok, kde žne muoj Janíčok.

Od toho chodníčka až po tú studničku,
kde som ho videla dnes piti vodičku.

A od tej studničky až tam k tomu kríčku,
kde som ho videla cez poludnia v sníčku.

141. Ani mi to žatia…


Ani mi to žatia poriadkom neide,
keď si ja nevidím milého pri sebe.

142. Vysoký je Lysec…

[82]


Vysoký je Lysec, ešte vyšší Drienok,[83]
ktorýže mi družba bude snímať vienok?

Ten bude, ten bude muoj vienok snímati,
čo bude najlepšie toho leta žati.

Tá bude, tá bude aj moja družica,
čo bude najlepšia toho leta žnica.

143. Veselá, veselá…


Veselá, veselá nášho pána roľa,
keď hu obveselí naša dobrá vuoľa.

144. Zažínajže, diovča…


Zažínajže, diovča, bude z teba žnica,
budeš šuhajovi dobrá pomocnica.

145. Žnimeže len, žnime…


Žnimeže len, žnime, od kraja do kraja,
azda si vyžneme švárneho šuhaja.

Žnimeže len, žnime, od konca do konca,
azda si vyžneme švárneho mládenca.

146. Čože tá Anička…


Čože tá Anička na chvoste zostáva?
Či má kosák tupý a či je nezdravá?

Nie ona nezdravá, i kosák má nový,
ale sa obzerá vždy po frajerovi.

Anička, Anička, žni skoro ten chvostík,
veru ťa vysmeje, keď príde šuhajík.

147. Veje vietor, veje…


Veje vietor, veje, po jačmennom klase,
každuo diovča pozná milého po hlase.

148. Ľúbosti, ľúbosti…


Ľúbosti, ľúbosti, ver jej ja mám dosti,
ver jej ja mám dosti ako v poli ostí.[84]

Frajeri, frajeri, daromné chlapčiská,
mám vás ako v poli planého strniska.

149. Našla som korčeky…


Našla som korčeky, idem sa podívať,
ako bude ten rok obilia podsýpať?

Dobre bude, dobre podsýpať aj platiť,
ak ho budeš, šuhaj, spolu se mnou mlátiť.

150. Znojík mi je…


Znojík mi je, znojík,[85]
duša moja, Janík!
Urob mi chládočok
z tvojích bielych líčok!

151. Šuhajík, šuhajík…


Šuhajík, šuhajík, ťaží sa mi iti,
choď mi pre oselník kosák naostriti!

152. Žalo diovča…

[86]


Žalo diovča, žalo raž, žalo šošovičku,
kosák sa jej vyšmykou, porezau ručičku.

Ach, Bože muoj, Bože muoj, kto mi strábi[87] ranu?
Šuhaj súsed pribehou tešiť uplakanú.

Znám ja, diovča, zelinku na tvoju ručičku,
ale ti ver nepoviem, chyba za hubičku.

153. Ej, žala ja…

[88]


Ej, žala ja, žala, urezala ja śe,
pre cebe, šuhaju, ojźerala ja śe.

154. Keby boli Slováci…


Keby boli Slováci,
šla by som ich bozkati,
ale že sú Maďari,
všecku by ma zbabrali.

155. Maďari, Maďari…


Maďari, Maďari, ja chcem byť Slovenka,
nebola, nebudem ja vaša frajerka.

156. Bude dážď…


Bude dážď, bude dážď,
dúha vodu pije,
muoj milý má nový klobúk,
azda mu ho smyje.

157. Dolina, dolina…


Dolina, dolina, na doline dúha,
keď ma jedna nechce, ništ to, bude druhá.

158. Naša pani…


Naša pani je mladá,
robí jej čelaď rada,
ale je neopačná,[89]
robí jej čelaď lačná!

159. Naša pani, naša…


Naša pani, naša, olevrant nám snáša,
keď snáša, nech snáša, však je pani naša.

Naša pani skúpa, pomaličky stúpa,
stúpaj, pani smele, žali sme vesele.

160. Išlo dievča žito žať…


Išlo dievča žito žať zemskému pánovi,
a jemu sa zazdaly jeho biele nohy.

Ej, dievčatko, dievčatko! Poď ty ko mne slúžiť,
nebudeš ty nič robiť, len kočiša ľúbiť.

Ej, nechcem ja ľúbiti kočiša vašeho,
ale by som ta išla za pána samého.

161. Dostal sa mi, dostal…


Dostal sa mi, dostal, ostredok[90] široký,
čo mi ho naoral šuhaj černooký.

162. Pán páter sa díva…

[91]


Pán páter sa díva, či sa dožne niva?
Dožne, ak dá žencom pirohov a piva.

Dožne aj poviaže, aj snosí do krížov,
ak sľúbí viazačom vínečka a slížov.

Všecko sa urobí, kým nepadne rosa,
ak dá robotníkom dnes večer gajdoša.

163. Lány moje, lány…


Lány moje, lány, vy široké lány,
prečo ťa, šuhajko, každý človek haní?

Trebárs teba haní celý široký svet,
ja ťa rada vidím, šuhajko biely kvet.

164. Trebárs ty máš…


Trebárs ty máš, diovča pyšné, celý lán,
a ja len tu zahradečku jako dlaň,
nebudeš má,
neni možná,
tys devečka, tys devečka falešná!

165. Už sme vrchy požali…

[92]


Už sme vrchy požali, ešte máme kosiská,
kázali nám poháňať naše staré dievčiská.

166. Čieže je to…


Čieže je to jarnie žítko
pod horámi,
pod horámi,
pod horámi?
Vybili ho vrané kone
podkovámi,
podkovámi,
podkovámi.

Zelená je pohanočka,
zelená je,
zelená je,
zelená je.
Trhajže ju, duša moja,
voňavá je,
voňavá je,
voňavá je.

Skočila som do zahradky,
skočila som,
skočila som,
skočila som,
odtrhla som tri ružičky,
voňala som,
voňala som,
voňala som.

Okolo mňa, šuhajíčko,
okolo mňa,
okolo mňa,
okolo mňa,
ako vtáčik jarabáčik
okolo pňa,
okolo pňa,
okolo pňa.

167. Zelenuo žítko…


Zelenuo žítko do kolena,
vezmi ma, milý, na kolená.

Zelenuo žítko zakvitáva,
už ma muoj milý zanecháva.

168. Ej, lúka, lúka…

[93]


Ej, lúka, lúka, zelená lúka!
Rád bych sa ženiť, nemám klobúka.

Ej, lazy, lazy, zelené lazy,
rád bych sa ženiť, nemám peňazí.

Ej, žítko, žítko, zelené žítko!
Poďme, má milá, sožneme všetko!

Ej, hráštek, hráštek, zelený hráštek!
Poďme, má milá, tam na ten vrštek.

Ej, vika, vika, pekná jarina,
zaľúbiu som ťa, švárna dievčina.

Ej, jačmeň, jačmeň, zelený jačmeň!
Za tebou, milá, šialiť sa začnem.

Ej, oves, oves, zelený oves!
Ver, milý, nedbám, trebárs sa obes!

169. Roži málo…


Roži málo, roži málo, žita ništ,
ako sa ty, Janíčku, oženíš?

170. Už sme sa nažali…

[94]


Už sme sa nažali, hrstí naváľali,
ktože ich poviaže, keď šuhaj nemuože?

Žnimeže len, žnime, azda keď dožneme,
tamto na úvraťach[95] šuhajka najdeme.

Už sme sa nažali žítka zeleného,
ešte sme nenašli šuhajka švárneho.

171. Nevyberaj diovča…


Nevyberaj diovča v tanci,
ale v lete mezi ženci,
pozriže si po údolí,
akie ona hrste valí.

172. Prepelička prepeľuje…


Prepelička prepeľuje,
svojím dietkam rozkazuje:

Moje milé drobné deti,
kdeže sa mám s vami dieti?

Už tie žítka sožínajú,
už nám živnosť odberajú.

173. Naša pani…

[96]


Naša pani Rebeka
trímá ženco zdaleka,
ne tak ani zdaleka,
z rochovského vidieka.

Takiaho pána mámo,
ani ho nepoznámo,
na vysokých nožičkách,
v počerných nohavičkách.

174. Hraj, srpík…

[97]


Hraj, srpík, hraj,
už ti nedaleko konec, kraj.

Ej, od kraje až do kraje,
hrajže mi, srpík, hraj!

175. Koby ja mala…

[98]


Koby ja mala miliaho doma,
ta domo, ta domo!

Ale ja nemám miliaho doma,
ne domo, ne domo!

Ale si pošlem koňa vraniaho,
osedlaniaho, pre mojho miliaho.

176. Vlakom, sluniaško…

[99]


Vlakom, sluniaško, vlakom,[100]
pojdeme domo mrakom.[101]

Ja se mraku nebojím,
len si s milým postojím.

Mraku som se nebála,
len som s milým postála.

177. Za hor, slunečko…


Za hor, slunečko, za hor,
za ten zelený javor,
za ten najzelenejší,
kde je muoj najmilejší.

178. Žnimeže ho, žnime…


Žnimeže ho, žnime, taže ho dožnime,
kade ho dožneme, hneď domov puojdeme.

179. Čo budeme robiť…


Čo budeme robiť? Už sme porobili,
budeme sa váľať s vršku do doliny.

180. Už sme my…


Už sme my, už sme my hotoví s výžinkom,[102]
jakýmže nás uctia naši páni pintom.[103]

181. Žnimeže len, žnime…


Žnimeže len, žnime, žeby sme dožali,
žeby sme dnes večer oldomáš vyhrali.

182. Zaraduj sa…


Zaraduj sa, pane náš,
vyhrali sme oldomáš.

Akýže ste vyhrali?
Pšeničku sme dožali.

183. Hotuj, pane…


Hotuj, pane, oldomáš, oldomáš,
zrobili sme, kde čo máš.

Hotuj, pane, večeru, večeru,
dvanásť funtov pečeňu.

Ešte k tomu pint[104] vína, pint vína,
pečeného kapúna.

184. Domov, ľudia, s poľa…


Domov, ľudia, s poľa, už vám čas prichodí,
raňajšia zornička za horu zachodí.

Domov, ľudia, s poľa, komu dobrá vuoľa,
a komu nie k vuoli, nech nocuje v poli.

185. Už nám Pánboh…

[105]


Už nám Pánboh pomohou, pomohou,
iným ľuďom nemohou, nemohou.
A vy rečte: O Bože! o Bože!
i vám Pánboh pomuože, pomuože.

Už my domov ideme, ideme,
čo večerať budeme, budeme?
Pečeného káčera, káčera,
to je naša večera, večera.

186. V nášho pánovom dvore…

[106]


V nášho pánovom dvore
stojí ruže na stole;
náš pán se v nej preberá,
že van peknú paňú má.

Hotuj, pane, večeru,
dvanác funto pešenu,
hotuj k tomu lyžice,
idú ti domo žnice.

Hotuj, pane, taniäre,
idú domo väzare,
jeden väzar nám zostal,
hlávky bolenie dostal.

187. Pri skončení žatvy…

Mládenec nesie zástavu, je to obyčajne veľká hodvabná šatka na žrdi; jej vrch je ozdobený stužkami, kytkou z kvietia a klasov. Popri ňom alebo za ním ide panna, ktorá má na hlave veniec zo stebiel a klasov, niekedy na spôsob koruny, napodiv strojne upletený; ostatný zástup žencov za nimi so spevom po ulici až do dvora hospodára a pána svojho. Veniec ten potom zavesený býva uprostred humna, pitvora alebo príbytku na povale a visí tam cez celý rok až do novej žatvy.


Ktorejže dnes, ktorej uvijeme veniec?
Tej, ktorú vyberie najkrajší mládenec.

Komuže dnes, komu dáme niesť zástavu?
Tomu, čo jej podá svoju rúčku pravú.

Ten Ondriš Sláviké, tá Anna Blaheje,
to by bou pekný pár, keby im Pánboh dau!

Páni naši, páni, otvárajte brány,
nesieme vám darík, žencov pekný párik.

Idú ženci z roli, prestierajte stoly,
stoly javorové, obrusy kmentové.[107]

188. Našeho pana žnivo…

[108]


Našeho pana žnivo
skoro śe dokončilo,
a susedovo žnivo
napoly v poľu shnilo.

Našeho pana žnivo
ceraz śe dokončilo,
a susedovo stojí,
bo śe ho čeladz boji.

Žnivo sme dokonali,
palce sme porezali,
treba nam rentečky,[109]
pozavijac palečky.

Naša pani nepyšná,
na vrata ku nam vyšla,
Bohu śe pomodlila,
že žnivo dokončila.

Neśeme panu vienok,
a pani podarunok,
panovi do stodoly
a pani do komory.

189. Buď pochválen…


Buď pochválen Pán Boh náš,
že pomáhau v tento čas,
žítko sožať, poviazať,
do stodoly posvážať.

190. Nasiau som žitko…


Nasiau som žítko, nebudem ho žať,
milovau som dievča, nebudem ho brať.

Len si ty, šuhaj, žítko sožni,
len si ty, šuhaj, dievča vezmi!

Len si ty, šuhaj, žítko vymláť,
lenže mne, šuhaj, siaťa navráť!

191. Povedau si…


Povedau si, že ma vezmeš,
keď na poli žítko dožneš.

Už si sožau i poviazau,
ešte si ma predsa nevzau.

192. Boli by ma zabili…

[110]


Boli by ma zabili
pre dva snopy jariny,
ej, ale som im utiekou,
do hlbokej doliny.

Boli by ma zvečera
pre dva snopy jačmeňa,
ej, boli by ma motykou,
ale som im utiekou.

193. Počkajte, voliari…


Počkajte, voliari, pomastia vám väzy,
že pražmu[111] pálite z tej pátrovej raži.

194. Tadana, tadana…


Tadana, tadana,
zabili Adama,
zabili ho v reži,[112]
tam Adamko leží.

195. Sokole, biely vták…

[113]


Sokole, biely vták, ty vysoko lietaš,
či mojho milého tam dade nevídaš?

Vídam ho ja, vídam, v tom širokom poli,
tam smutný sedáva pri čiernom topoli.

196. Keď moja milenka…


Keď moja milenka v poli žítko žala,
ja som išel okolo nej, na mňa zavolala.

Pýtal som sa milej, čo chce se mnou míti,
povedala, že chce v lásce stálej se mnou žiti.

Sadnul som si s milou podľa na chodníček,
sliboval som, že jej budem verný milovníček.

Keď sme na chodníčku sedeti zostali,
dali sme si pár hubiček, aj ruky podali.

Jakživ som ja nebyl v takém potešení,
myslel som si, že ve svete vetší radost není.

Když som od milenky už domov pospíchal,
takto som si celou cestou k mému Bohu vzdychal:

Pomoz, Bože, pomoz, s milou se sebrati,
aby sme my mohli v lásce večne setrvati.

Čo som si vinšoval, čo som sobe žádal,
dostal som to švárné devče, které sem miloval.

197. Jedna žala tatarečku…


Jedna žala tatarečku,[114] druhá žala proso,
jedna bola v žltých čižmách, druhá bola boso.

Jedna mala hodbáv odev, druhá mala plátno,
jedno bolo cifrovanuo, druhuo dievča švárno.

198. V zelenej pohánce…


V zelenej pohánce sedem párov volov,
ostávaj, má milá, s milým Pánom Bohom!

199. Vyletela prepelička…


Vyletela prepelička z prosa,
a ja za ňou bežala som bosá.

Idem sa ja mojej mamky spýtať,
či ja mám tu prepeličku chytať.

Chytajže ju, diovka moja, chytaj,
lenže sa jej chvostíka netýkaj!

200. Šošovička šomre…


Šošovička šomre,
poďže diovča ko mne!
Budeme sa milovati,
pokud duša vo mne.

Poďže a pospíchaj,
nuožkami nebúchaj,
aby matka nepočula,
len na prstoch kráčaj!

201. Akože to…


Akože to, ako sejú mak?
A to tak —
sejú mak.

202. Bože, nás požehnaj…


Bože, nás požehnaj, všecko nám dobruo daj,
daj zdravia a chleba, však nám viac netreba.

Bože, nás požehnaj aj tie naše volky,
čo nám navozily žita do stoduolky.

203. To lubinské pole…

[115]


To lubinské[116] pole samým trním kvitne,
to moje srdečko na ňom neprivykne.

Ale to turanské samá fijalečka,
to je potešenie mojeho srdečka.

204. Ej, veru na Dole…


Ej, veru na Dole[117] krvavé mozole,
kdo robic neumie, na Dole sa dovie.

Dost som ja, Bože moj, robici vedzela,
ešte som sa lepšie na Dole zvedzela.

205. Nepojdem do žatvy…


Nepojdem do žatvy, dost som ja nažala,
dost som ja od drába za rebrá nabrala.[118]

206. Kolo, slunko, kolo…


Kolo, slunko, kolo, buď poledne skoro,
ešte slunko kolej, buď poledne skorej.

Slunatečko moje, postojže mi v miere,
pokel mi sbereme toto pole bielé.

Sedaj, slunko, sedaj, rovenku si hledaj,
kým rovenku najdeš, až načisto zajdeš.

Sedaj, slunko, sedaj, frajera mi hledaj.
„Veru nezasednem, pokul ho nenajdem.“

207. Keby mi tu bolo…


Keby mi tu bolo moje najmilejšé,
veru by mi bolo srdečko veselšé.

208. A na temto láne…


A na temto láne pekný koláč máme,
kto tadeto pojde, každému ho dáme.

209. Bolí ma malíček…


Bolí ma malíček, porezala som sa,
na teba, šuhajko, obzerala som sa.

210. Ej, veru ke koncu…


Ej, veru ke koncu, k švárnému mládencu,
a jak bude vdovec, dáme mu odpovedz.

211. Ej, veru na konec…


Ej, veru na konec, leží tam mládenec,
prekvitá mu líčko ako z rúže venec.

212. Veru som ja žala…


Veru som ja žala, hlavky nedvíhala,
ešte som, Bože mój, na koze zostala.[119]

Ostala na koze, prijď, milý, na voze,
na voze kovaném, na koníčku vraném.

Ostala na koze, milý sa jej dívá,
poručeno Bohu, keď ma neožíná.

213. Ej, veru vinohrad…


Ej, veru vinohrad devečkám vymrihlad:
ale ta žatvina devečkám hostina.

214. Ej, veru požínaj…


Ej, veru požínaj, malá požinečka.[120]
Čo vyžneš, to mi dáš, moja frajerečka.

215. Ej, veru žítko žat…


Ej, veru žítko žat, nie s deťatom ležať,
keď žítko zožneme, s deťatom lahneme.

216. Veruže ho žnime…


Veruže ho žnime, však je dobré žnivo,
aby z neho bolo po peniazi pivo.

217. Čakaj ma, mamenko…


Čakaj ma, mamenko, čakaj ma z roboty,
čakaj ma z roboty okolo soboty.



[69] ČČM VI, 1832, 396.

[70] PS II, 116.

[71] PS I, 77, SNP III, 78 (variant).

[72] Tarčany (Tarcsa), Cinkota — dediny pri Pešti

[73] peták — päť krajciarov v striebre

[74] PS II, 85.

[75] Belehrad — hlavné mesto Juhoslávie

[76] ČČM VI, 1832, 396.

[77] srp, srpík — kosák

[78] postať — kus poľa pre jedného ženca

[79] ČČM VI, 1832, 396 (je uvedená s č. 126 ako jedna pieseň).

[80] vuosťa — ostie

[81] ČČM VI, 1834, 397.

[82] turčianska

[83] Lysec, Drienok — vrchy vo Veľkej Fatre v Turci

[84] osť — úzke a ostré predĺženie plevy v klase

[85] znojík — pot

[86] ČČM VI, 1832, 396 — 397.

[87] strábiť — vyliečiť, zaceliť

[88] sotácka

[89] neopačný — nepozorný, nedbanlivý

[90] ostredok — kus role

[91] ČČM VI, 1832, 397.

[92] J. K. NZ I, 447: Dôstojnejšej a vznešenejšej melódie azda ani niet medzi piesňami slovenskými ako melódia tejto žatevnej piesne. Spievajú ju v Turci mnohé žnice (20 — 50), obyčajne na širokých panských roliach, lánoch a farských nivách. Speváčky stoja v rade jedna blízko druhej, suseda hlavu na plece susedy pouchýliac a dlaň pravej ruky k ústam pre zveličenie hlasu priložiac, zdĺhavým jednozvučným slávnym hlasom ju spievajú. Koľkokoľvek ráz pisateľ tohto túto velebnokrásnu a majestátnu nôtu počul, obraznosť ho samovoľne preniesla do Arkony k obžinkám staroslovanských a zdalo sa mu, ako by kňažky okolo Živy aleho Svantovíta shromaždené spievať počul. Cudzozemci, Teplice Turčianske v lete navštevujúci, robia nárokom prechádzky do Sv. Michala, do Hája a iných dedín, aby počuli najmä túto pieseň. Roku 1826, keď pisateľ tohto v Turčianskych Tepliciach bol, dvaja vysoko vzdelaní putujúci Švédi, počujúc tento spev, boli vo vytržení, a jemu kvôli predlžovali o niekoľko dní svoj tamojší pobyt, nemôžuc sa odtrhnúť od tejto prostonárodnej veľkoleposti. Melódia piesne „Hoja Ďunďa“ a melódia tejto žatevnej piesne prináležia nepochybne k najstarším; jedna má charakter milostného a láskavého, druhá velebného a vznešeného, obe svätokrásneho.

[93] ČČM VI. 1832, 397 (ale iba 3., 4., 6. a 7. dvojveršie).

[94] turčianska

[95] úvrate — koniec role

[96] gemerská

[97] gemerská

[98] gemerská

[99] gemerská

[100] vlakom — pomaly, vlekom

[101] mrak — súmrak

[102] výžinok — koniec žatia

[103] pint — pohostenie po skončení práce

[104] pint — dutá česká miera (asi 1,5 litra)

[105] trenčianska. Poezie I, XVI (variant).

[106] gemerská

[107] kment — jemné plátno, batist

[108] požatevná pieseň šarišská

[109] rentečka — šatočka, handrička

[110] PS I, 44 (4. a 5. sloha).

[111] pražma — pražené zrno

[112] rež — raž

[113] PS II, 115.

[114] tatarečka — pohánka

[115] 203 — 217: Texty prenesené z Dodatkov, NZ II, 388 — 389: Dodatky k piesňam žatevným, spievané v budínskom poli od žníc z Rovného, Trenč. stolica, 1834.

[116] Lubina, Stará Turá — v Nitrianskej, okres Nové Mesto n. Váhom

[117] Dol, na Dole — na Dolniakoch

[118] nabrať za rebrá — dostať bitku

[119] koza: zostať na koze — zostať na ostatku

[120] požinečka — žnica




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.