ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď som išiou do stodoly šošovičku mlátiť,
cepy sa mi potrhaly, museu som sa vrátiť.

Mlátili sme v Moponici,^[121]
dostali sme po pou meci,
nestaraj sa, žena moja,
už je mlatba všetka doma.

Zasej mi, šuhajku, zasej mi len,
zasej mi do medzí,
že sa mi nezrodí,
nerada trem!

Keď sem plela len, len, len,
nevedela sem,
že mňa moje srdce bolí,
že moj milý k druhej chodí,
nevedela sem, sem, sem!

Keď som plela mak, mak, mak,
škoda nastokrát,
škoda nášho milovania,
že netrvá do skonania,
škoda nastokrát, krát, krát!

Trhala, mykala konope zelené,
nerada nosila košieľky bielené.

Konope, konope, zelené konope!
Už na naše dvere nikto nezaklope.

Zaklopau by Janko, ale je ďaleko,
zaklopau by Tomáš, ale ho tu nemáš.

Máča diovča konope v bielenom rubáči,
šuhaj sa mu prizerá, že má čierne oči.

Keby čierne očičky v kráme predávali,
veru by ich dievčatá chlapcom kupovaly.

I ja by ich kúpila muojmu frajerovi,
aby sa mu černely ako havranovi.

Ale čierne očičky v krámoch nepredajú,
lebo ich tie kramárky samy rady majú.

Ešte by mu kúpila čižmy s ostrohami,
ej, aby k nám chodievau každičký deň v týžni.

Pije, pije na koľaji vtáča,
švárno diovča konope namáča.

Pije, pije, na koľaji druhuo,
žeby bolo povesience^[124] dlhuo.

Aký si ty, muoj milý najmilší, čudný,
namočím ťa sto rokov do studni.

Namočím ťa v močidle do pása,
by odmokla z tvojich líčok krása.

Prečože ty, moja milá, bosá chodíš?
Prečože si na čižmičky nezarobíš?

Ej, vieš ty priasti, vieš ty šiti,
muožeš si ty na čižmičky zarobiti.

Té mošovské^[126] diovky majú v ústach zvonky,
keď na priadky chodia, len klebety robia.

Po priadkach behajú, s chlapci sa ihrajú,
a prázné vretená domov nosievajú.

Praďte, pradulienky,^[128] puojdeme domov,
ktorá viac napradie, doloží na muoj.

Tá Zuzička Jančušovie najviac napriadla,
povedzteže Matejkovi, nech sa ponáhľa.

Čože by sa mau ponáhľať, veď je ona má,
ľudia mi ju namlúvajú, Pán Boh mi ju dá.

Boli sme na priadkach, boly tam priadočke,^[130]
ale tam nebolo mojej frajeruočke.

Mládenci na priadkach, kone na retiazkach,
domov decký z priadok, pusť kone s retiazok!

Kúdelečko kúdelná, nebudem ťa priasti,
radšej puojdem na tanec nožičkami triasti.

Moja žena nemá sukňu, ale musí mať,
včera ona nasnovala,
dneska ona navíjala,
zajtra bude tkať.

Dobre je mne bieliť, preto si aj spievam,
šuhaj vodu nosí, ja plátno polievam.

Kravy idú domov, slnce stojí nízko,
už ťa musím nechať, ty moje bielisko.

Keď som stála na potuočku, prala som,
prišou ko mne švárny šuhaj, čija som?

Nie tvoja som, šuhajíčku, nie tvoja,
bo ti ústa na bozkania nestoja.

Ideme na hlinu poza tú dedinu,
hlinisko neznáme, motyky nemáme.

Šuhajko za pluhom, poď nám ho ukázať,
nakopaj nám hliny, máme domy mazať.

Nebi ma, muž, nebi, ja som ti nie vina,
nasyp mi do vreca, zanesiem do mlyna.

Dobre mi bývalo tam medzi Horniaky,
nemuožem privyknúť tu medzi Dolniaky.

Dunaju, Dunaju, bodaj si sa sedou,
keď si moje nuožky do tej Pešte sviedou!

Povej, vetrík, povej, z kraja turčanského,
dones mi novinku od mojho milého.