Mrzutá

V pohrebnej kázni rozoberal farár otázku: Prečo táto osoba, nie špatná, nie vcele zanedbaná so strany výchovy, nie nemravná, ani nie chudobná, bola predsa tak nešťastná, že ani tovariša života, ani žiadneho pokoja nikdy nikde nenašla, ale strávila celý svoj život v žiali a vzdychaní. „Preto,“ odpovedal, „že nepokoj nosila všade so sebou, bo sídlil v jej duši. Lomcovala v nej ustavične nezriadená ctižiadosť a pomstychtivosť. Žiadala česť a podrobovala sa najväčšej necti, aby ju vynútila. Nevedela odpustiť. Hľadala pomstu a trestala vždy len samu seba. Správala sa bezúhonne, ale nikdy s láskou. Modlila sa, lež neoddala sa s radostným dúfaním do vôle božej. Nemajúc pravej dôvery v Boha, bála sa vždy zlého a práve tým si ho pritiahla. Či mohla byť inakšou? Viac, pravda, stojí lot dobrých prirodzených vlastností, než cent náuk a výstrah:^[6] ale predsa len dačo zmôže človek, keď pozná svoje zlé náklonnosti a premáha ich.“

Tak rozoberal farár dokončený život Mrzutej, prv, než hruda zaznela nad jej rakvou.