ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

O iných svojich nehodách nesdelila bratovi nič, tým menej o tom, ako a prečo uskočila z domu. O tom sa dozvedel lekárnik až vtedy, keď mu matka písala, že mladšia jeho sestra sa vydala, staršia že zmizla bez stopy. „Bojím sa,“ dodala, „že si biednica učinila dakde nešťastný koniec, ale teším sa i nádejou, že snáď pobrala sa k tebe.“

Zo všetkého poznal lekárnik vo svojej sestre akéhosi nešťastného podivína. Nehneval sa však preto na ňu, lež ju ľutoval, mal s ňou srdečnú spoluúčasť. A tak robila i vzdelaná, láskavá jeho manželka. Nerobili jej nikdy žiadne výčitky. Ba, keď spozorovali jej dráždivú, nedotknuteľnú povahu, ani jej nič nerozkazovali. Dali jej robiť a nerobiť, čo len sama chcela. A predsa bola i pri tom veľmi nespokojná. I sama zhovievavosť bola jej podozrivá. Vzala si do hlavy, že ju nenávidia a len preto jej nič nerozkazujú, aby šla z domu.

Plná takýchto myšlienok nenávidela i brata i švagrinú a pomstila sa potom tajne na nemluvniatku, čo zrušilo jej šťastie, ktoré sa jej počalo usmievať v Debrecíne po šiestich rokoch tamojšieho prebývania.

Bo, hoci žila vcele utiahnuto, s nikým sa nestýkala, ešte ani so žiadnym dievčaťom nezaviazala priateľstvo a už zjavne odkvitala: predsa sa našiel jeden obstarný, ale dosť zámožný zeman, ktorému sa na pohľad zaľúbila.

Odhodlaný požiadať ju o ruku, vošiel do lekárne, aby napred prehovoril s bratom. Nenájduc tam nikoho, odhrnul záclonu na sklených dverách, vedúcich do chyže. A hľa, podivný výjav! V kolíske leží nemluviatko a zasmušilá Mrzutá sedí pri okne. Razom sa zdvihne, podíde ku kolíske a počne dieťa štípať a tantušiť: „Ty pankhart! Musím ťa zahrdúsiť.“ Na detský vresk vbehne matka: „Čo je tomu dieťaťu?“

„A či ja sedím v ňom,“ odsekla vzdorovite zlostnica, sediaca už pri okne.

To všetko videl a počul nespozorovaný ženích a mal dosť. Ďakoval prozreteľnosti, že ho zavčasu upozornila. Keď vstúpil do lekárne pomocník, dal si naliať kalíšok karmínu a odišiel.

Dieťa potom vždy zvrešťalo, náhle sa Mrzutá blížila k nemu. Z toho vyšly na svetlo jej nezdoby. Švagriná, ktorá ju dolapila pri skutku, zanevrela na ňu nesmierne. Nešťastnica musela preč z domu. Brat ju dal odviezť do Sabinova k sestre, lebo matka bola už umrela.