Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
Hach, vyššie, ešte vyššie na perutiach svetla,
ty čarovtáku môj, nes ducha môjho, nes!
Čuj búrny srdca tlk, to rozkaz tebe dnes;
máš v kraj, kam ľudská túžba ešte nedolietla.
Čím vyššie, milšie duši, inú prelesť stretla;
vie, kam sa uberá, že boží stihne ples:
i chváta sadom hviezd jak vtáča skrze les,
jak chvoj vše rozstúpi sa vlasatice metla.
Čím vyššie — sladšie duši: bo sa blíži k paši,
ku nivám, nad nimiž stráž držia anjeli,
ku nivám, chlieb kde žitia, potok čistej slasti.
Ikare,[7] rozumiem už tvojej samopaši:
len raz si v nádhernom chcel kmitnúť prôčelí,
a vďačne padals’ potom, padol do priepasti.
[7] Ikaros — podľa gréckeho bájeslovia syn vynikajúceho sochára Daidala, ktorý zhotovil obom krídla, aby sa vyslobodili z väzenia. I po otcových radách povzniesol sa Ikaros priveľmi vysoko k slnku, ktoré roztopilo vosk na jeho krídlach. Ikaros spadol do mora a utopil sa.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
