Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
Noc v šerom, červánkami obrúbenom šate,
mrak v brvách zlovestný a hrozba úporu,
vtom divo zbúchala na bráne obzoru
a skríkla: Nezmárnils’ ma, tu som — otvor, brate!
Deň, čujúc pomsty príchod, zmrzol, v zmätku-chvate
uskočil ku dverám a tískal závoru;
no okno dokorán, ha! — pozde! v komoru
už vlieta čierny vták a klesá kruhovate.
Boj nastal o dedičstvo. — Darmo zježil šticu
brat zlatolúčovú a napnul svetla sily:
mdlie čím diaľ, vržená jak hlaveň v povíchricu.
A sestra vzteklejšia je samej od Dalily:[1]
hoc mrel už, ešte chvatla, čo jej ňadrá kryly,
[1] Dalila — filištínska neviestka, ktorá podľa biblického rozprávania vylúdila na Samsonovi tajomstvo jeho sily a zradila ho Filištínskym