SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

15


Čuj, šum, sfér hudba —[11] iste nápev skvostnej Lýry,
zvuk Vegy[12] rozkošný, jak sám by Apol[13] hral;
ku hodom pozýva Sírius, slávny kráľ,
Altair pošiel s vesťou pod pečaťou Miry.

Okamih: Arktur, Regul… všetci bohatýri
v oruží nádhernom sa hrnú z diaľnych brál.
Orión hupol v kruh a zápas započal;
ryk Aldebarana, čuj — viď, jak okom víri!

Keď Kanop vystal, v boj sa Slnko vrhlo zas.
No turnaj nemá konca, nemá, bársi všetci
sú reci udatní. Nadarmo Korún jas

plá slávou k venčeniu a Panna[14] núka klas,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
— kde Herkul? — zvolal kráľ. A onen skrsol vraz:
i najskôr korisť on na bujnom znesie pleci.



[11] Hudba sfér — Pytagorovo učenie o harmónii nebeských telies. (Pytagoras, grécky filozof, žijúci v rokoch 592 — 507 pred Kr.)

[12] Lýra i Vega — hviezdy prvej veľkosti

[13] Apol, Apolo — v gréckej mytológii syn boha Zea. Bol okrem iného bohom spevu, hudby a umenia vôbec.

[14] Všetky vlastné mená v predošlých veršoch sú menami hviezd alebo súhvezdí. Gréci, resp. Rimania si ich vo svojich mýtoch zbožstili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama