Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
S tým zmĺkol. — A ja strezvel, srozumel mu zcela.
Hymn, zdá sa, počujem znieť v sveta priestranstvách:
„Kto horí za pravdu —“, hoc zotlel v márny prach,
nezhynul, nesmrtnosťou trvá svojho diela!
Ach zloby, neprávosti je na zemi veľa.
Zvlášť jeden záhyb jej je plný bôľov; vrah
tam zdivel k vzteklosti a kmáše slzný hrach —
tam boží trestu bič, meč pádny archanjela![16]
Ach, hryzovisko, strasť tamdolu na svete:
húf verných v potupe a planstvo vo kvete,
zboj po ducha komore, zradný predaj krve…
No pravdy stúpenca to všetko nezmätie,
apoštol schopný on vždy každej obete!
[16] Hviezdoslav tu akiste myslí na „záhyb zeme“, obývaný Slovákmi, sťažujúc sa na neľudský útlak národný i sociálny, ktorý v tej dobe musel slovenský národ znášať. Hviezdoslav tu však tlmí svoje spravodlivé rozhorčenie nad pomalou vraždou svojho národa tým, že túto vraždu pokladá za trest boží, za „meč archanjela“, nie za výsledok vtedajších spoločenských rozporov.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
