Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
„Zpät, blúznivče!“ hlas z výšin zaznel kárnej vravy.
„Viď hor’ a rec, čo zrieš?“ — Zriem hviezdny, jasný Kríž,
tak vetím v žasnutí. „Včuľ pozri hodne níž;
čo zrieš?“ — Zriem znova kríž, však zatienený, tmavý.
Blesk skmital: kolo kríža vidím husté davy,
muž na ňom v tiesni múk — ston, osrk — skonal — tíš —
Zem! — skričím — Golgota! — „Hej, tak, jak hovoríš!
— hlas opäť — zomrel, sberba chváta od popravy —.
Bol vyznavačom pravdy živým, svetlom zeme:
i musel nazmar — zbilo lži a tmy ho plemä;
a patrí Bohu vo tvár všeslávy a lásky! —
Čo ty? — kde rany, obeť? — Mlčíš na otázky! —
Tvoj genij, vravím: Zpät! — Príď, až mzdu zaplatíš!“