Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 771 | čitateľov |
Svieť, moja krasopani, lampa obraznosti,
nech stúpam k strminám, bár stmel sa vôkol svet,
a k tomu ostrovu, kde blaha pučí kvet,
nech ponad more trampôt prekleniem si mosty.
Ó, zaveď, kde môj duch sa v pravde pouhostí;
v dňoch týchto pre neho, ach, stravy žiadnej niet,
nadarmo zablúdi do dolín o podnet:
tam rujú sa o korisť, vlastne len o kosti.[2]
Ó, svieť mi, krasopani, ku ponočnej púti,
keď pozemských ciest dusný usadol sa kúdol
a hviezdoglorie vzpláť čisto môžu prúty.
Pod nami hlboko už bied a nárku údol —
však vyššie, vyššie ešte lúčov na peruti:
bych pamiatky na všetky zdola pozabudol…
[2] Svet, kde „rujú sa o korisť“, svet kapitalizmu, v ktorom Hviezdoslav žil, nie je svetom, v ktorom môže nájsť opravdivý básnik zaľúbenie. Hviezdoslav bojuje proti nemu, no utieka sa občas i do svojho vnútra, ku svojim básnickým víziám, ktoré mamonári nemôžu pošpiniť.
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam