Sonety
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth
Svieť, blesku lučezárny, hviezda poézie! —
Keď ľudstvu padlému raj zmizol bez chýru:
ty prvá svitla si mu techou z vesmíru
a sestrou otroku si padla kolo šije.
Vstal titan, kročil — šliape na lernejské zmije;
za rúnom bez bázne sa pustil do víru:
sad skváril Hesperíd, skvost snáša z Ofiru…
a na vzdor Olympským pruh epopejí vije.[3]
Ó, hviezda, tebou človek, hľa, raje odmyká;
znáš prietrž utajenú cherubovmu oku
a noci pod tieňmi vše vpustíš básnika;
tys’ predchuť blaha, kvapkou z nesmrtnosti toku;
ty musíš po ducha — — Ha, zem jak zaniká!
[3] Silu a moc poézie pripodobňuje tu Hviezdoslav k titanovi Herkulovi, ktorý podľa gréckej mytologie premohol lernejskú zmiju, hydru (majúcu deväť hláv, z ktorých jedna bola nesmrteľná, a usmrcujúcu ľudí jedovatým dychom), a doniesol na vzdory olympským bohom z bohatej ďalekej krajiny Ofiru (asi z južnej Arábie) zlaté jablká, ktoré strážily nymfy, Hesperídy.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
